Ako sa randí v Berlíne, keď v ňom vyčíňa sériový vrah? Kde sa dajú zohnať skutočné Mozartove gule? Kto riadi bielu dodávku, ktorá unáša deti? Prečo sa treba mať na pozore pred vegánkami?
Odpovede na tieto otázky nájdete v jedenástich hororových poviedkach. Nebojte sa, nejde o žiadne krváky. Hrdinkami a hrdinami krátkych príbehov sú ľudia, ktorí majú sny a túžby ako my ostatní, no spoločnosť ich z rôznych dôvodov odvrhla. Tam, kde chýbajú láska a prijatie, vzniká priestor pre iné, menej príjemné javy.
Horor často nečítam, ale som rada, že túto zbierku som nakoniec zobrala do ruky. Poviedky sú miestami nechutné, ba dokonca zvrátené, ale natoľko fascinujúce, že sa neviete od nich odtrhnúť. Autorka vyvoláva pocity hrôzy nie krvavými opismi, ale psychologickým hororom. Dôraz venuje postavám a ich vnútornému prežívaniu, pričom sa nebojí vkročiť aj do tém mentálneho zdravia, resp. mentálnych problémov, a ich vplyvu na bežný život. Nádherne opisuje komplexné ľudské emócie, aj tie o ktorých sa často otvorene nehovorí, no zažili sme ich už takmer všetci. Čitateľ sa jednoducho vcíti do postavy a prežíva ich strach spolu s nimi. Nie je to jednoduchý počin, no tejto autorke sa to darí brilantne. Úzkosť budete cítiť spolu s postavami ako by ste boli priamo v ich koži.
Niektoré poviedky sú kratšie, iné dlhšie, všetky však s tebou zostanú ešte dlho po prečítaní (hlavne večer, keď sa pokúšaš zaspať).
Dokonca aj v krátkej poviedke si nájdete svojich obľúbencov. Kľudne by som si prečítala celú trilógiu s obchodníkom so smrťou Lukreciánom Floriánom. A ujo Rudko mi doteraz nezišiel z pamäti. Objavil sa len v pár vetách a aj napriek tomu mi idú slzy, keď si naňho spomeniem. 💔
Nedokážem si vybrať obľúbenú poviedku, tak sa mi všetky páčili a boli dostatočne rozdielne na to, aby som ich porovnávala. Nedá sa mi ale nespomenúť Anička, dušička. Horor akému skôr porozumejú ženy, krásne prepletený so slovenským folklórom o vodníkoch. Dokonale napísaná moderná rozprávka. Páčila sa mi aj poviedka Hnilí dom, ktorá reflektuje našu realitu. Kto sa trošku zaujíma o politiku, to tam hneď uvidí. Aj v závere tejto sa mi hnali slzy. Je naozaj obdivuhodné, ako autorka píše postavy a ako rýchlo si k nim čitateľ vybuduje vzťah. V poviedkach na pár strán to naozaj nie je jednoduché. Klobúk dole.
Ak sa rad bojíš, ak sa ti páčila kniha Mexická gotika, nedávny film Nosferatu alebo počúvaš podcast Nezhasínaj, táto zbierka poviedok je práve pre teba. Aj ľudia, ktorí často nečítajú horor si to nájdu to svoje. Určite jej daj šancu. Je to zároveň perfektné čítanie na jeseň a spooky season🎃
Úprimne ma teší, že minulý rok priniesol trojicu hororových kníh od domácich autoriek. A práve tá „najhororovejšia“ pochádza od Radky Horniakovej. Autorka má za sebou umiestnenia v Cene fantázie aj Múze, zároveň vedie výborný instagramový profil „Kreatívne písanie“, kde pravidelne radí, ako písať náš obľúbený žáner.
„Kvety smrti“ sú zbierkou jedenástich poviedok. Tematicky mi pripomenuli „Knihy krvi“ od Cliva Barkera, ktorý podobne mieša krvavý horor s temnou mestskou fantastikou.
Vyberám tri moje obľúbené kúsky:
„Psia podoba“ – Adela si z útulku vezme nového psa, no jej babke sa od začiatku nepozdáva. Adelka má zároveň stalkera Marcela, ktorý odhalí, čím nový pes v skutočnosti je.
Poviedka bola miestami trochu prekombinovaná, no v druhej polovici sa preklopila do krvavého „hellraiserovského“ módu, ktorý ma milo prekvapil.
„Vegánka“ bola krátka poviedka o žene, ktorá sa chcela stať vegánkou, no nemala na to peniaze. Pri tom, ako si v obchode pchala tovar pod sveter, ju chytil SBS-kár.
Príbeh prekvapil pointou, ktorá má až bizarro-hororový charakter.
„Hadie plemeno“ – Radka sa v nej pustila do najťažšej témy celej knihy, a to do psychologického rozboru pedofila a jeho mladej obete. Musím uznať, že sa jej to podarilo. Vznikla nepríjemná, zimomriavková poviedka s prekvapivým „monštruóznym“ záverom.