Místy až klasický střih často praská ve švech pod náporem krutých a silných vášní, které zmítají jejich postavami. Jeden z nejlepších kubánských exilových spisovatelů směl na Kubě uveřejnit pouze jedinou povídku - v patnácti letech. Těžký život se odrazil i na jeho psaní. Aby sám nezešílel, musel je usměrnit do strohé formy. Přesto se najde málo autorů, kteří v sobě dokázali najít tolik pochopení pro narušené lidi.
Carlos Victoria (1950 - 2007), jeden z nejvýraznějších prozaiků kubánského exilu z takzvané generace Mariel (podle přístavu, přes ktery v roce 1980 opustilo ostrov 125 000 lidí). Je autorem tří románů a tří povídkových souborů.
Zaujímavý výber poviedok autora Carlosa Victoriu a s tým súvisiaci aj popis vývoja literatúry a života exilových kubánskych spisovateľov. Asi okrem poviedky Slizoun, mi texty ani spôsob písania autora veľmi neimponovali. V každej bol hlavnou postavou niečím neúspešný spisovateľ, ponosujúci sa na život mimo Kubu alebo v Kube všeobecne. Zároveň je súčasťou knihy "vysvetľujúca kapitola editorov", kde je vysvetlený vzťah jednotlivých postáv a príbehov k realite, na ktorej boli založené. Kniha tak dostáva skôr edukatívny ráz a pre osobu, ktorá rada príbehy ponecháva vlastnej fantázii než aby na nich nazerala presne podľa toho v akom štádiu bol autor, keď ich písal, je toto veľký veľký mínus.