Trestajúci zločin

by Ján Johanides

Trestajúci zločin (1995) patrí k najúspešnejším prózam autora, ktorý sa do slovenskej literatúry zapísal ako hĺbkový analytik hraničných ľudských situácií. Román je tragickým príbehom Ondreja Ostarka, poslucháča I. ročníka právnickej fakulty, ktorého spolu s jeho otcom, majiteľom obchodu s textilom, po nespravodlivom obvinení odsúdia r. 1949 do väzenia vo Valdiciach. Otec vo väzení zomiera a syn po amnestii r. 1956 začína síce nový život, no nemôže sa zbaviť traumy väzenského pekla. Trestajúci zločin patrí k dielam, ktoré významným spôsobom prispeli k vyrovnávaniu sa s dedičstvom totalitnej minulosti v podmienkach porevolučného Slovenska, no odkaz ktorých je univerzálny.

96 pages, Hardcover

First published January 1, 1995

About the author

Slovenský prozaik a esejista.

Narodil sa v rodine predavača a vzdelanie získaval v Dolnom Kubíne a v Bratislave, kde začal v roku 1954 študovať na filozofickej fakulte Univerzity Komenského estetiku a dejiny umenia, no štúdium po troch rokoch nedokončil. Pracoval ako psychológ, referent vo Zväze slovenských spisovateľov, dramaturg a redaktor programového magazínu v dome kultúry a osvety v Bratislave a na mnohých ďalších miestach. Od roku 1972 sa venoval prevažne slobodnému povolaniu. Žil na viacerých miestach Slovenska – v Martine, v Trnovci nad Váhom, od roku 1972 žil v Šali, kde aj zomrel.

Svoje prvé literárne diela začal uverejňovať v časopise Mladá tvorba a Slovenské pohľady, neskôr prispieval do všetkých literárnych časopisov. Prvé knižné dielo mu vyšlo v roku 1963. Jeho tvorba je ovplyvnená existencializmom a do literatúry tiež priniesol podnety antirománu. Dej nie je pre neho dôležitý, dôležitý je spôsob písania. Inšpiroval sa dielami francúzskych autorov Jeana-Paula Sartra či Alberta Camusa, no samotný existencializmus prijímal len ako výraz istého životného pocitu. Jeho hrdinovia vyrastajú z domáceho prostredia a nesú si so sebou do života jeho znaky. Nastoľuje problémy vojny, sociálnej vzbury, ale i ľudskej osamelosti, úzkosti, strachu, no rieši ich pozitívne pomocou viery v možnosť trvalých kontaktov človeka s človekom. Štýl jeho písania bol vecný, triezvy a objektívny, no neprestával byť kvôli tomu i poetický. V niektorých dielach využíval naopak prvky surrealizmu – príbeh písal ako snovú skutočnosť plnú absurdít a podobne.

Reviews

[Wendelle]

""But we are surprised by ourselves. We are caught off-guard by ourselves. We are betrayed by ourselves. Our subconcious is expanding more than the ever-shifting sands"" (from the book)

This book is a short novella, that follows the life of a man whose entire course of life was determined by the presence of and ponderous impact of the Communist Party in Slovakia. He is sent to a grim prison for the sin of being the son of his father, one of the many Party members sullied and denounced during the show trials who were cast aside like road rubbish during the periodic party cleanses of the period. In prison he suffers the company of rats, the visitation of a rapist warden and ultimate castration. Released and resigned to a quiet life in law, he is instead visited by the eminence grise of the Communist Party who promises to redeem his sufferings in prison on behalf of his father, by giving him a free job appointment for life, as guardian of a decrepit castle and its cobwebbed archives and collection of stuffed animals. But the castle has buried horrors from the past which he must, with an old colonel, see and confront, before the turn past Communism is complete..
It's a very short book that's highly recommended. It allows us to see the horrors of life beyond the safeguarded haven of pacific North American life. In recent reads about Slovakia, Sri Lanka, Iran-- one sees the indelible stamp and scars of wars and political prisons. In these times of political extremes, men become, as the author points out about World War I, confusing and fluid in character: kind and friendly in one moment, and torturing in the next. One moment they sing and break bread during Christmas, and in the next driven to kill in the most heinous ways, for purposes or ideologies they cannot fully describe.

[Pavel Sibyla]

V mladosti som mal dojem, že súčasná slovenská literatúra je jeden dlhý, dlhý, dlhý vnútorný monológ. Pri čítaní tejto Johanidesovej knihy som si na tento dojem spomenul.
Zaujímavé. Viac k tejto knihe napísať je ťažké. Ak zabudnem na tú monologizujúcu stavbu textu, tak sa mi páčilo, ako Johanides ukladá aj vety. Aj téma - spomienkový návrat ku rôznym zločinom komunistického režimu, z ktorých jeden si hlavná postava aj na vlastnej koži (i anále) zažila, a k zameteniu stôp po týchto zločinoch, je z tých, ktoré ma veľmi bavia a zaujímajú. Problém nastáva, keď sa z nich autor snaží robiť literatúru. Vtedy aj fabuluje (tu napr. tvrdí, že v smrti Jana Masaryka mali prsty aj Američania), pláva po povrchu, psychologizuje zbytočne, relativizuje. Pri týchto témach je asi lepšie ostať pri reportážnom písaní (Mňačko) alebo autobiografickom rozprávaní (Ponická).
Ale myslím, že toto nie je posledná Johanidesova kniha, ktorú som čítal.

[Isabelle Sim]

say it with me: FIVE STARS!! when i bought this i thought this was such a steep price for something so thin. but shout out me (and taran for being a good influence for once) for using money to exchange goods and services wisely.

firstly, YES to a story that takes place in the context of history that is almost totally foreign to me. secondly, YES again to an unexpectedly wonderful usage of a rambling narrator (which i usually hate). thirdly, how did he do it within 100 pages??? and my god. that last part where the translator breaks it all down and gives you the full explanation of everything you’d have missed because of lack of cultural understanding? take my money. i am so upset that this is not as popular as it can be and i am SO excited to go off about it in my next interview omg

[Bailey]

Very descriptive, haunting, brutal description of imprisonment, WW2 and WW1