"To mám rád, když je někdo přímo vodněkud," hovorieval dobrý vojak Švejk. Iste by teda mal radosť zo známeho slovenského polyhistora - herca, spisovateľa, pedagóga, čestného člena Slovenskej arachneologickej spoločnosti, ctiteľa kompozičného šachu a presvedčeného monarchistu Júliusa Satinského (nar. 20. 8. 1941), ktorý pochádza nielen z Bratislavy, ale priamo z Dunajskej ulice. Ani sa mi nechce veriť, že už uplynulo päťdesiatpäť rokov odvtedy, čo som sa s Julom Satinským vraciaval po tej ulici zo školy. Po Špitálskej by som bol mal domov bližšie, ale radšej som chodil s Julom, lebo aj keď ešte nerozvinul všetky svoje mnohostranné talenty, bol už v tých časoch skvelým rozprávačom a celou cestou ma zabával neuveriteľnými historkami..."
Bez citania tejto knihy by sa dalo prezit, ale bola by to skoda. Satinsky je tak nezny homorista ako sa len da. Tato kniha je eldoradom prijemnej nostalgie.
Len tento tyzden ste zahodili viac hodin ako "zahodite" pri tejto knihe a to mame len sobotu...
A könyv Satinský duna utcai tematikájú cikkeinek, rövid elbeszéléseinek gyűjteménye. A mű legnagyobb előnye, hogy a szerző úgy siratja rég elmúlt városát, hogy a kialakulóban lévő új metropoliszt szintén elfogadja. Aki olvas a sorok között, annak megelevenedik Pozsony múltja. De csak annak. A mű szerkesztésével nem igazán értek egyet - vagy inkább csak egyszerűen nincs szerkesztve. Összességében egy szemléletformáló alkotás, az elmúlt évszázad iránt érdeklődőknek szívből ajánlom, annak pedig, akitől kaptam a könyvet szívből köszönöm!
Julo píše pekne, civilne, zábavne. Ale kniha trpí absenciou dobrého editora/redaktora. Od polovice sa totiž príbehy a motívy začínajú opakovať a človek len dúfa, že v nasledujúcom textíku bude aj niečo, čo ešte nebolo opísané pred 30 stranami.
Občas by neurazila mapka. Pri fotkách by som ocenil rok ich vzniku. Takto človek len húta, z akej doby asi tak môžu byť. Škoda.