'Láska je nesmrteľná. Neumiera. Len ide do hrobu.'
V románe Námestie svätej Alžbety tvorí základnú dejovú líniu problematika vnútorného zápasu jednotlivcov s prvými prejavmi neľudského fašizmu. Psychologicky hlboko a umelecky prekrásne zobrazil viaceré typy ľudí s ich strašnou filozofiou rezignácie (Maxi a Samko), ktorou odpovedajú na prvý nápor i rast zúfalého odporu podmieneného osobným nešťastím.
Igor, jeden z dvojice mladých ľudí v románe, vymenil po otcovej smrti lavice gymnázia za tvrdú prácu vo vinohrade, priblížil sa dnu spoločnosti, ale nezakotvil v ňom. Doopatroval ťažko chorú matku a práve vtedy, keď sa mu ponúka hrejivé šťastie mladej lásky, ktorá je jediným svetlým bodom v chmúrnom živote chlapca z periférie, vyrve mu ho fašistický prisluhovač.
Najvýsostnejšou hodnotou v Jašíkovom básnickom a ľudskom vesmíre, ako konštatuje A. Matuška, je láska. Ľúbostný príbeh Igora a Evy, posvätný spev mladých sŕdc, je hlboko dojímavý, pravdivý a organicky začlenený do románového celkou. Spisovateľ tu podal 'najcelistvejšie svoje krédo o ľudskej duši, jej protikladnosti a šírave'.
Námestie svätej Alžbety je slovenský román z vojnového obdobia 2. svetovej vojny. Dielo slovenského básnika, publicistu a prozaika Rudolfa Jašíka vyšlo prvýkrát v roku 1958.
Kniha ma už na začiatku oslovila svojou židovskou tematikou v období 2. svetovej vojny. Nevedela som, čo od toho očakávať, ale anotáciou mi to pripomenulo Petra a Lucia od Romaina Rolland. Na jednej strane to bolo podobné, lebo obidve knihy podávajú obraz o tragickej láske na pozadí 2. svetovej vojny. Na druhej strane bola táto kniha úplne unikátna a krásna svojím vlastným spôsobom.
Názov a obálka knihy Takmer ak nie celá kniha sa odohráva na Námestí svätej Alžbety, čiže názov sedí úplne presne. Obálka ma na napriek svojej jednoduchosti veľmi oslovila a zapáčila sa mi. Taktiež sa mi kniha páči pod jej prebalom, hlavne jej zaujímavá červená farba.
Anotácia Anotácia je zase na moje pomery dosť zdĺhavá a prezrádza celý dej, čiže ma v knihe nič neprekvapilo. Popri tomto fakte musím vyzdvihnúť autorov dokonalý spôsob opisovania myšlienok a situácií, lebo napriek tomuto faktu, som pri knihe miestami takmer plakala.
Dej Kniha sa podobne ako v Petrovi a Lucii zameriava hlavne na dvoch protagonistov, a to na Igora Hamaru a Evu Weimannovú. Na rozdiel od Petra a Lucii však podáva celistvejší obraz na 2. svetovú vojnu a rôzne charaktery a povahy, ktoré v tej dobe existovali. Príbeh nebol nejako obvzlášť zložitý, ale autorov magický, miestami priam lyrický štýl písania ma očaril a zatiahol do deja, ako by som bola jeho súčasťou. Autor vie neskutočne lyricky a krásne podať mnohé myšlienky a emócie jednotlivých postáv, no napriek tomu, sú jeho názory trefné a miestami priam až surové a behali mi z toho zimomriavky po chrbte. Dej ma napriek svojej jednoduchej dejovej linke nikdy nenudil a knihu som skoro "hltala". Táto kniha sa určite radí k jedným z najkrajšie napísaných kníh, ktoré som prečítala.
Postavy Táto kniha má neskutočne prepracované postavy aj spolu s jej charaktermi, myšlienkami a emóciami. Autor vykreslil dosť rôznych charakterov, ktoré sa vyskytovali počas 2. svetovej vojny. Fakt ich v knihe bolo mnoho a autor každý jeden vykreslil priam bravúrne. Každá jedna postava, ktorá mala v príbehu dôležitejšiu úlohu, mala vyhradený priestor a bola detailne vykreslená. Autor dokázal, aby som správne postavy priam milovala a tie záporné nenávidela z celej svojej vôle. Fakt mi dochádzajú slová nad touto dokonalosťou.
Rozhodne si to prečítajte. Nezáleží, či máme 15 alebo 45. Taktiež nezáleží, čí takéto príbehy vyhľadávate alebo nie. Rozhodne by si to mal prečítať každý. Nežartujem. Táto kniha by sa mala dostať do rúk každému a taktiež byť súčasťou povinného čítania.
Atmosférou sa podobá na Kafkov Proces. Rozdiel je teda v tom, že toto ľudia reálne aj žili. Skľučujúci a klaustrofobický pocit z toho ide. A Jašík vie veľmi jasne pomenovať veci (niekedy v porovnaní s dneškom).
Zaujímavé čítanie, veľmi smutný príbeh. Niektoré pasáže sú plné fádnych opisov a myšlienkových pochodov postáv, ktoré postupne unudia čitateľa až som ich začal preskakovať. Zaujímavý je prerod jednotlivých postáv a aj opis spoločnosti a mienky v tomto smutnom období histórie. Odporučil by som čitateľom, ktorý sa zaujímajú o tému holokaustu z pohľadu bežných ľudí a bežných príbehov.
Mrazivý príbeh zo života ľudí ľudí počas 2.svetovej vojny niekde na Slovensku. Ako sa dianie dotýkalo nielen židov, ale aj ostatných obyvateľov. Ako sa je ľahko prispôsobiť a ako je ťažké znášať naše rozhodnutia a ich dopad. A ako vedia byť ľudia krútí. Ťažko si predstaviť, že takto konali naši predkovia a až sa bojím, že časť tejto nátury v nás stále je. A myšlienka poplatná aj dnes: “Haso je vzdelaný, a to je jeho nešťastie. Nový svet bude patriť polovzdelancom a nikomu inému. Právo päste a sily povýši sa and rozum.” Rozumoval holič.
Túto knihu som čítala ešte na gymnáziu ako povinné čítanie. Je to tragický príbeh s predvídateľným koncom (keďže dielo je popretkávané predzvesťami), no napriek tomu prináša zaujímavý a dosť pravdivý obraz doby. Sklamanie, drsné scény, vražda, všadeprítomná smrť, ale aj láska či obeta seba samého, to všetko dopĺňa osudy postáv, ktoré v ťažkých časoch musia zabojovať o prežitie a na povrch vypláva to, čo je skryté hlboko vo vnútri - či je to už dobré alebo nie...
Popísala som to veľmi vágne, ale zjavne v tom bude spoiler, opatrne.
Bolo to ako jazda na horskej dráhe. #snorefest2017 V jednej chvíli som si to užívala...no a potom prišiel ten lyrický zvyšok, neustále opakovania, výkriky do tmy, vyslovené mrnčanie... ...až som mala chuť preskakovať na Flórikove časti (najzaujímavejšia postava, to teda). Uznávam tiež, že koniec sa mi veľmi páčil - nečakala som až také riešenie (asi som mala). Celkovo, ako sa kniha chýlila ku konci, prestali sa bezradne potĺkať, večne opakovať temné znamenia a bezcieľne dusiť sa vo vlastnej šťave(bad omens feat. Maxi). To ma na tom až najväčšmi iritovalo - vie, že sa stane zlé, ale nie, bude hnať situáciu do krajnosti! Počká si na ten prvý výstrel. Uuughh.
O hlavných zaľúbencoch čistých ako ľalie ani nejdem - podobné typy postáv ma ktovie prečo najviac štvú (niet divu, že som si tak užívala ambiciózneho zmrda Flórika). Je to nuda, ich činy uhádnem hneď. A jasné, podobná postupnosť sa ani nemohla dať poriadne obísť, ale predsa... Prosto, všade vidím hviezdičky ešte aj teraz. Ako, vyslovene. V hlave mám iba vnútorný monológ adresovaný autorovi...pýtam sa...načo? Som snáď blbá? Musíš všetko opakovať miliónty tisíci raz. Mám si tú hviezdu sama vyšiť? Mám zobrať látku, stroj a vytvoriť autentickú kópiu? Troška už očakávam v knihe literatúry zadanie "Ušite so spolužiakmi hviezdu podľa autorovho popisu"
A autor by len tak pokrčil plecom a just! Švacne tam ďalšie 2 strany symboliky smrti.
(*pohyblivý obrázok alá Harry Potter Universe zobrazuje mňa a autorovu možnú reakciu na moju otázku) Neberiem mu nič, ale odtiaľ potiaľ...prosto... Vďakabohu za obuvníka a Flórika (+ tiež to šlo prekvapujúco rýchlo).