Ceruzka klub discussion

39 views
Kašľať, neviem ako toto nazvať ("recyklácia" znie fajn)

Comments Showing 1-8 of 8 (8 new)    post a comment »
dateDown arrow    newest »

message 1: by Alexandra (last edited Aug 23, 2015 03:33AM) (new)

Alexandra (alexandravanh) Situácia: Predstavte si, že nadíde tá chvíľa, kedy konečne dokončíte svoj text. Máte z toho radosť, je to úplne super "jééj, konečne hotové".

Necháte to pár dní odležať vrátite sa k tomu. Opravíte chyby. Následne to dáte prečítať vernému krúžku (mamka, kamaráti "ten človek, ktorý ovláda gramatiku lepšie než ja").
Finálne to pošlete do súťaže / publikujete na blogu / vytapetujete s tým kabinet slovenčinárky.

Čo po roku?
Napríklad: Máte tú poviedku v počítači, ale je skutočne ukončená? hovoríte si.
Nedá sa z nej vyťažiť ešte niečo?

Občas si prechádzam svoje staré veci.
Je to fajn. Väčšinou mi to príde naivné a vtipné a niektoré sú aj čitateľné.

A občas, keď prečítam vetu tak sa mi zapáči. Zastavím sa. Precítim vetu znova.
A skopírujem ju do nového dokumentu.
A na jednej "vyvolenej" vete staviam úplne iné príbehy.

Moja otázka: Keď máte niečo dokončené nechávate to tak?
Začínate od nuly?
Alebo kradnete vety zo starých vecí a pretvárate ich?

Alebo robíte oboje?


message 2: by Martina (new)

Martina Urbanová (lilidarknight) Písanie nie je exaktná veda a je ťažké porovnávať "pisateľské návyky" rôznych ľudí. Každý je iný a každý k tomu pristupuje inak. Ja napríklad nemám vo zvyku prepisovať príbehy, len v nich robím kozmetické úpravy typu opravenie gramatických chýb, nejaké tie logické nezrovnalosti alebo prepisovanie/mazanie zbytočných viet. Ale mám kamarátku, ktorá dokáže jediný odsek prepísať aj desaťkrát, aby nakoniec aj tak skončila pri tom, ktorý napísala ako prvý. Písanie je u každého iné. A takisto inšpirácia. Niekedy je to obrázok, inokedy pesnička, ale častokrát mi napadol nový príbeh pri písaní iného alebo pri spätnom čítaní už napísaných kapitol.
Takže nie, nie je to divné. Každý funguje proste inak. :)


message 3: by Alexandra (new)

Alexandra (alexandravanh) Presne preto, že každý sme iní. Občas mám potrebu sa spýtať ako si s tým poradia ostatní? (pretože ma to baví /ako čitateľa/, vidieť ich riešenia)

Samozrejme, niekto môže pristupovať k podobným veciam úplne inak. Jeden môj kamarát si zapisuje každú drobnosť a dokonca si urobil presne nalinkovaný plán, čo kedy napíše.

U mňa by podobná taktika neobstála, pretože zatiaľ sa iba učím, ako z písania urobiť "čiastočnú povinnosť". Niečo, k čomu si sadnem, nehľadiac na nič iné. Každý deň. A budem písať. Ešte stále to nedokážem.
Pretože je to, sakra, ťažké keď nemáš nápad (*myslíš si, že nemáš, opakuješ si to, nakoniec nič nenapíšeš)

Keď som bola mladšia proste som písala ako to prišlo. Bolo to veľké "BOOOM!" štyri stránky a dlho, dlho ticho.

Lenže, teraz keď chce človek písať pravidelne a nemá inšpiráciu, môže urobiť napríklad podobnú vec. Recyklovať.
A to mi príde ťažké. Je to výzva.
Možno ešte väčšia než napísať niečo nové úplne od začiatku. U nového príbehu sa nemusí stať, že sa necháš nevedomky ovplyvniť tým starým.


message 4: by Martina (new)

Martina Urbanová (lilidarknight) Kedysi som mala takú krásne naivnú predstavu o tom, ako budem denne písať, až sa zo mňa stane slávna spisovateľka. Ale potom mi do toho vstúpila realita a ja som sa naučila písať pomaličky po večeroch alebo aspoň raz týždenne. Keďže kapitoly jednotlivých príbehov väčšinou uverejňujem na internete, niekedy musím písať zo zvyku. Aspoň kapitolu týždenne.

Neviem, ako sa píše bez nápadu. Nikdy sa mi nič také nestalo, ja ich mám skôr na rozdávanie. Ale nedávno som narazil na skvelý projekt "how to write novel" alebo tak nejako. Je to vlastne desať častí a každá je o niečom inom, jedna aj o získaní námetu pre príbeh. Prekladala som to aj do online časopisu OurMagazine. Podľa mňa je to skvelý článok.


message 5: by Alexandra (new)

Alexandra (alexandravanh) Podľa mňa to nie je úplne naivné (chá! toto vyhlásim, keď sa mi podarí písať každý deň. Zatiaľ som na dobrej ceste).

O slávnych spisovateľoch nie je na Slovensku veľmi ani reči. Skôr o známych spisovateľoch, dobrých. Občas sa totiž stane, že pod slávnym si vybavím: "nechutne bohatý" - kravina, divím sa, keď spisovateľ zarobí tou činnosťou na chleba.
Čo je rarita, takého nájsť.

Kapitola týždenne znie veľmi dobre (úprimne, mám to podobne. Alebo, že "1000" slov za týždeň. Najlepšie je pre mňa dávať si už konkrétne čísla, je pravdepodobnejšie, že to aj splním). :)

Písať bez nápadu, to sa stáva.
Alebo keď si s jedným nápadom dlho - ja mám vo zvyku sa v tom úplne nimrať a využívať to všelijako. Celé mesiace skúmať a spájať možnosti toho nápadu a pomaly o tom písať. Nápady sú u mňa dlhá skladačka. Vždy sa k jednému musí pridružiť viacero, aby sa mi to skutočne dobre písalo. Keď vytváram svet je to vlastne nevyhnutné. No a potom, keď sa zaseknem je to peklo. :D

Idem nájsť ten článok (ak máš link alebo tak, daj sem. Zaujíma ma to :3).


message 6: by Martina (new)

Martina Urbanová (lilidarknight) http://www.ourstories.cz/41-casopis/o...
Tam nájdeš ten článok a v Ďalších číslach sú pokračovania.

No, spájanie nápadov dokopy je super. Niekedy je lepšia taká "zlátanina", pretože dokáže pokryť väčší priestor a písanie je potom trošku jednoduchšie. Alebo zložitejšie, keď sa za sekneš. :D

A hej, písať raz týždenne je super, kvôli čitateľom bojujem s vlastnou lenivosťou. :D


message 7: by Alexandra (new)

Alexandra (alexandravanh) Ďakujem! :3

Spájanie je super. A úplne milujem, keď sa v písaní dostanem do bodu, že niektoré veci vyplynú prirodzene, aby dotvorili nápad a dávali zmysel s ďalšími udalosťami. Akoby to tam patrilo odjakživa. Keď sa mi toto podarí vždy sa cítim tak mocne. :D

Ja píšem radšej potichu. Prečítať by som to dala ak by to bolo už "hotové". príde mi, že mať čitateľov a pre nich písať každý týždeň kapitolu je rovnako motivujúce ako aj ničiace.
Na to musí byť podľa mňa človek fakt silný, fanúšikovská základňa nemôže predsa náhodou ubrať kvalite, ktorú by to mohlo mať, ak by som "mala viac času".

Ako to zvládaš?


message 8: by Martina (new)

Martina Urbanová (lilidarknight) Píšem a uverejňujem už niekoľko rokov, takže som si zvykla na "spätnú väzbu" od čitateľov, navyše má vždy zaručené, že sa nájde nejaký kritik alebo človek s dobrým postrehom v príbehu, takže to má aj svoje výhody. Síce idem s kožou na trh, ale moje písanie nevzbudzuje toľko pozornosti, aby to bolo príliš. Väčšinou som skôr ignorovaná. :D


back to top