Der ehemalige Kommunist Ladislav Mňačko rechnet mit dem realexistierenden Sozialismus ab- nur leicht verfremdet, aber unschwer ist die CSSR nach dem Prager Frühling zu erkennen. Eine bittere Pille für alle, die auf Sozialismus schwören. Der Roman entstand im Exil- leider fehlt ihm das faszinierend Subtile, das der osteuropäischen Vorwendeliteratur zum Wesen geworden ist. Ladislav Mňačko kann daher ganz unverblümt die vier größten Feinde des Sozialismus benennen, die hier dafür sorgen, dass zu wenig Brot aus der entfernten Fabrik in den Bäckereien einer Kleinstadt ankommen:
"Sie können wegen der großen Störanfälligkeit ihres Wagenparks nicht alle Aufgaben rechtzeitig erfüllen. Im Winter versperren Schneeverwehungen die Straßen, im Frühling muss das Saatgut zu den Landwirtschaftsgenossenschaften gefahren werden, im Sommer verursachen Hitzewellen Motorpannen, und im Herbst müssen sämtliche fahrtüchtigen Lastwagen beim Zuckerrübentransport eingesetzt werden. Aber das sind nur Wachstumsschwierigkeiten, ansonsten hat sich die Beseitigung der handwerklichen Kleinproduktion und die Zentralisierung des Kleinhandels bestens bewährt." (S. 157 f.)
Z Mňačkových kritík komunistického režimu je Súdruh Munchhausen asi najostrejší. V istom zmysle nadväzuje na Oneskorené reportáže, ktoré sa venujú temným 50 rokom, najmä tým, že popisuje formou reportáží rôzne oblasti života spoločnosti, tentokrát v časoch nastupujúcej normalizácie. Na rozdiel od Oneskorených reportáži, ktoré Mňačko písal ešte v Československu a sú stále kritikou strany zvnútra, v Súdruhovi Munchhausenovi sú reportáže podarenou a grotesknou mystifikáciou, založenou na zveličení reálnych príkladov absurdity normalizačného zmýšľania. Režimoví pohlavári tešiaci sa z prehry nášho tímu v zápase so ZSSR, továreň ktorá vyrába zastaralé televízory a vzápätí ich rozloží na súčiastky aby zároveň plnila plán výroby a šetrila materiál, pionieri udávajúci vlastných rodičov, atď. Tento nový, ostrejší a vtipnejší štýl si Mňačko zrejme mohol dovoliť až v exile, prípadne sa k nemu potreboval dopracovať časom a postupným vytriezvením. Kniha je zábavná, aj keď ku koncu už formule, ktorú používa - monológy súdruha Hnidu, v ktorých obratne dokáže vysvetliť všetky absurdity a protirečenia ako nevyhnutnosti revolučného vývoja - trochu dochádza dych. Ak knihu prečítate na posedenie, ku koncu vás z múdrostí súdruha Hnidu môže rozbolieť hlava ako mňa. Ale možno je to aj dobre, aspoň sa vie naša generácia tridsiatnikov trochu vcítiť do skúsenosti našich rodičov, ktorí takéto nezmysly počúvali 20 rokov od rána do večera. Ľuďom, ktorí normalizáciu nezažili a nemajú o nej veľa znalostí by som odporúčal si pred prečítaním Mňačkovho Munchhausna prečítať knihu esejí Obnovenie poriadku od Milana Šimečku, ktorá je asi najlepším opisom tohto obdobia. Mňačkova kniha totiž odkazuje na množstvo historických postáv, udalostí a spôsobov režimového správania, ale nevysvetľuje ich, predpokladá, že čitateľ ich pozná.
"Všetci sú za, ale každý jednotlivec je proti". Normalizačné paradoxy dovedené do absurdných záverov - vlastne Obnovenie poriadku len písané inou formou. Je zábavné a určite zámerom, že sa často nedá rozlíšiť, ktoré z Mňačkových insider historiek sú ešte pravda, a ktoré si vymyslel. Slovensko totiž nie je ani vtedy nebolo veľké, a tak hranica medzi protirežimnými intelektuálmi a straníckymi kádrami bola dosť tenká.
Keby je to to isté ale má to miesto 300 strán 100, tak sa mi to páči omnoho viac. Prišlo mi že je to celé postavené na jednom vtipe, ktorý sa v každej kapitole opakuje, len v stále iných kontextoch. Ak to malo ako satira evokovať frustráciu z nekonečnej bizarnosti fungovania minulého režimu, tak asi úspešne, príjemné a zábavné čítanie to ale pre mňa naozaj nebolo.
Revolucia revolucnych revolucii, zalozena na revolucnom svetonazore dialektickej jednoty protirecivosti, namierena prori stvacom, oportunistom, revansistom a inej klike. Ad absurdum.
Múdry a bystrý Hnida je ústrednou postavou knihy o súdruhovi Munchhausenovi. Munchhausen je len akýsi zelenáč a pasívny pozorovateľ zastrčeny do hlbokej tône rozhľadeneho Hnidu, ktorý srší nekonečnými vedomosťami a ideami.
Výborná satira. Mňačko opisuje minulý režim prostredníctvom napohľad úplne absurdných príbehov, ale ako sám píše v úvode, všetky sú založené na skutočných udalostiach. Kniha je rozdelená na jednotlivé epizódy a po častiach sa číta veľmi dobre. Ak ju niekto číta naraz ako celok, môže mu prísť mierne zdĺhavá. Za mňa skvelá "oddychovka" aj keď vôbec nejde o oddychovú tému.