What do you think?
Rate this book
Flanérova košeľa
Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice.
- GenresNonfiction
344 pages, Paperback
First published November 27, 2020
17 people are currently reading
243 people want to read
About the author
Jana Beňová
19 books39 followersJana Beňová (born 1974) is a Slovakian poet and novelist. She studied at the Academy of Music and Dramatic Arts in Bratislava, graduating with a degree in dramaturgy in 1998. She wrote for a number of local publications, including Dotyky, Fragment and Slovenské Pohľady. She also worked for the daily newspaper SME under a pseudonym. At present, she works at the Theatre Institute in Bratislava.
Her first book of poems Svetloplachý came out in 1993, followed by further collections Lonochod and Nehota. She wrote a novel called Parker (2001), and a collection of short stories, Dvanásť poviedok a Ján Med (2003). In 2008, she published Plán odprevádzania (Seeing People Off), subtitled Café Hyena. This book won the EU Prize for Literature. She has written another novel called Preč! Preč! (Get off! Get off!)
In 2012, she participated in the International Writing Program's Fall Residency at the University of Iowa in Iowa City, IA.
Her first book of poems Svetloplachý came out in 1993, followed by further collections Lonochod and Nehota. She wrote a novel called Parker (2001), and a collection of short stories, Dvanásť poviedok a Ján Med (2003). In 2008, she published Plán odprevádzania (Seeing People Off), subtitled Café Hyena. This book won the EU Prize for Literature. She has written another novel called Preč! Preč! (Get off! Get off!)
In 2012, she participated in the International Writing Program's Fall Residency at the University of Iowa in Iowa City, IA.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 56 reviews
Read
February 8, 2021Táto kniha je trochu ako Bratislava. V prvých kapitolách ma strašne iritovalo ono latentné povýšenectvo autorky. Akoby bola na safari na miestach, do ktorých by inak nevstúpila. Niektoré sa podarilo obísť zosumarizovaním obsahu ich internetových stránok, ostatné sa doplnilo kamošmi. No a potom pomaly začali pribúdať zaujímavé rozhovory s konrétnymi, neznámymi ľuďmi z iných svetov a to som si už hovorila, že dobre, že som to zadubene nezavrela... rozhovor s Abrahámom, paniami doktorkami, krajčírkou a pod boli fajn čítanie, taká augmented reality na papieri. Veď vravím... ako Bratislava... najprv vás niečim naserie a potom s prižmúrenými očami idete ďalej, a dostane sa vám jemne pod kožu a zostane hriať nejakou konkrétnou podivnou atmosférou.
January 3, 2021
Ja som si teda túto knihu "vypýtala od Ježiška" tak nejak automaticky, ako veľká fanúšička Jany Beňovej (a Sonky Maletz), že to proste treba mať. A aj som sa tešila bezprostredne po vybalení, lebo kniha vyzerá nádherne, celý ten ako keby plastový mäkkučký paperback, neprilepený chrbát, typografia, zaoblené okraje, pásiky vytvorené striedaním textových častí a fotografií (dokonca som odolala nepozrieť si všetky vopred, ale až keď prečítam príslušnú kapitolu). Lenže bohužiaľ, Flanérova košeľa je zaujímavá nie vďaka Jane Beňovej, ale tak akosi napriek nej - ľudia (keď hovoria v priamej reči sami za seba) a príbehy sú zaujímavé a fotografie jedinečné, ale autorkin prínos končí pri nápade; vetičky (vatičky???) prepájajúce jednotlivé ulice a ich fragmenty pôsobia celý čas ako z deviatackeho slohu (a ešte aj v tej kategórii nie najlepšieho). Čo je škoda. Lebo veď tak krásne spravená kniha...
December 19, 2020
Za mňa najlepšia slovenská kniha roku 2020 a must-have každého Bratislavčana. Odteraz budem chodiť po uliciach Starého mesta s otvorenejšími očami.
December 30, 2021
bratislava na 300 stranách a ja ju čítam a všetko si vybavujem, ako by som čítala denníček mojej kamošky, ktorá tam občas napíše o zážitkoch aj so mnou. a čítam o okne na duláku, z ktorého hrá trubka a spomeniem si, ako hrozne falošne raz hrala, keď sme jedli kašu zo žufane. a čítam o liga pasáži ukrývajúcej pofidérne kníhkupectvo a spomeniem si, ako som si tade chodievala na ministerstvo vypýtať gastráče od tatka, nech si môžem dopriať obed v centre. a tade chodím od terapeuta a tam som lepila letáky a tu som bola hrozne opitá a pred týmto obchodom som plakala od hnevu. bratislava je taká špinavá a ošumtelá a často sa hrá na niečo, čím nie je - a my v nej tiež. a potom sa ti ukáže a aj bez umelého pozlátka ti vyrazí dych. pripomenula som si, ako ju mám rada, aj keď niekedy len na papieri.
January 2, 2022
Vynikajúca rešerš. Toľko nového som sa dozvedela, prečo ten ktorý obchod zanikol a čo na jeho mieste vzniklo. Ako zánik Mäsiarstva na Mlynarovičovej, kam som roky chodila, no po presťahovaní do mesta som ani netušila, že zaniklo, ale že aký úžasný projekt tam vznikol.
Keďže som od detstva vyrastala striedavo na Šancovej u babky, v blízkosti Mlynarovičovej u rodičov a na Mickiewiczovej kde babka i maminka robili, bolo mi to veľmi veľmi blízke a krásne spomienky sa vyrojili.
Zároveň som sa dozvedela nové informácie nielen o histórii mesta, ale i o firmách, obchodoch a ľuďoch, ktorí pracujú a žijú na daných uliciach.
Úžasný počin. Dala by som i viac ⭐.
Keďže som od detstva vyrastala striedavo na Šancovej u babky, v blízkosti Mlynarovičovej u rodičov a na Mickiewiczovej kde babka i maminka robili, bolo mi to veľmi veľmi blízke a krásne spomienky sa vyrojili.
Zároveň som sa dozvedela nové informácie nielen o histórii mesta, ale i o firmách, obchodoch a ľuďoch, ktorí pracujú a žijú na daných uliciach.
Úžasný počin. Dala by som i viac ⭐.
January 13, 2022
krasne, najradsej by som bola byvala citala za chodze. bratislava - milujem, flanerstvo - milujem, pribehy ludi, ktori maju blizky vztah k svojmu susedstvu a okoliu - ako niekto, kto sa absolutne odmieta stahovat a opustat familiarne miesta, milujem.
January 23, 2022
Mám rada svoje mesto.
A vďaka Jane Beňovej som sa na niektoré miesta pozrela jej očami a zblízka. Napríklad na Šancovú, kam som chodila na palacinky, keď som bývala kúsok od nej. Alebo Štefánikovu, kde sme jeden čas veľmi chceli bývať. Zaviedla ma aj tam, kde to ani po takmer 40-tich rokoch života v Bratislave dobre nepoznám. Prepojila príbehy ulíc s príbehmi ľudí, ktorých tam stretnete a primiešala aj zaujímavosti z viacerých oblastí. Nie je to bedeker. Je to taká zaujímavá "patchworková" práca, ktorá u mňa niekedy fungovala perfektne a inokedy trošku menej. Ale povedala by som, že aj Jana Beňová má rada svoje mesto.
Myslím si, že Flanérovu košeľu ocení najmä niekto, kto mal aspoň na čas status Bratislavčana. A teda nie je nás málo, takže publikum to nebude malé. Knihu môžete zhltnúť na ex, alebo ju čítať lenivo, akoby ste sa s Janou Beňovou túlali po uliciach celé týždne. Spomínať na toto mesto, ktoré je vlastne tiež tak trochu ako patchworková prikrývka alebo ho nanovo objavovať a uvedomovať si, prečo ho máte radi.
A vďaka Jane Beňovej som sa na niektoré miesta pozrela jej očami a zblízka. Napríklad na Šancovú, kam som chodila na palacinky, keď som bývala kúsok od nej. Alebo Štefánikovu, kde sme jeden čas veľmi chceli bývať. Zaviedla ma aj tam, kde to ani po takmer 40-tich rokoch života v Bratislave dobre nepoznám. Prepojila príbehy ulíc s príbehmi ľudí, ktorých tam stretnete a primiešala aj zaujímavosti z viacerých oblastí. Nie je to bedeker. Je to taká zaujímavá "patchworková" práca, ktorá u mňa niekedy fungovala perfektne a inokedy trošku menej. Ale povedala by som, že aj Jana Beňová má rada svoje mesto.
Myslím si, že Flanérovu košeľu ocení najmä niekto, kto mal aspoň na čas status Bratislavčana. A teda nie je nás málo, takže publikum to nebude malé. Knihu môžete zhltnúť na ex, alebo ju čítať lenivo, akoby ste sa s Janou Beňovou túlali po uliciach celé týždne. Spomínať na toto mesto, ktoré je vlastne tiež tak trochu ako patchworková prikrývka alebo ho nanovo objavovať a uvedomovať si, prečo ho máte radi.
April 7, 2022
Pekny obal, pekna graficka uprava, pekne malby; ale z textu som mal pocit, ze autorka sa mi nesnazi rozpovedat zaujimavy pribeh, ale skor posobivo vyzerat. A tak je kniha preplnena zbytocnymi vatami, ktore nie su len o Bratislave, ale o tom, ako je autorka nad vecou a co bolo trendy v roku 2020. Mozno to bude v policke mila spomienka na tento rok.
January 31, 2021
Kniha je vizuálne veľmi pôsobivá, pokojne aj na 5 hiezdičiek.
Textovo je to však o čosi slabšie.Taký miš maš, potenciál a očakávania boli o niečo väčšie.
Na druhej strane, keďže bývam na Štefánikovej,väčšina ulíc, spomínaných miest, zákutí, (dokonca občas i ľudí) mi je známa, takže som ju čítala s potešením. Predsa len, je lockdown, sedím na zadku, takže toto virtuálne túlanie sa ulicami a stretávanie ľudí bolo melancholicky príjemné.
Taký úlet, nahliadnutie do bytov, výkladov, sveta za oknom. Kniha pre domácich.
Od J. Beňovej som nečítala ešte nič, neviem, či mám chuť aj na niečo ďalšie, ale tejto dám 3.5 hviezdičky (je možné, že zo sentimentálnych dôvodov ich zaokrúhlim smerom nahor) a odporučím ju kamošovi, kaviarenskemu povalačovi z Ba. Myslím, že ho bude baviť.
Textovo je to však o čosi slabšie.Taký miš maš, potenciál a očakávania boli o niečo väčšie.
Na druhej strane, keďže bývam na Štefánikovej,väčšina ulíc, spomínaných miest, zákutí, (dokonca občas i ľudí) mi je známa, takže som ju čítala s potešením. Predsa len, je lockdown, sedím na zadku, takže toto virtuálne túlanie sa ulicami a stretávanie ľudí bolo melancholicky príjemné.
Taký úlet, nahliadnutie do bytov, výkladov, sveta za oknom. Kniha pre domácich.
Od J. Beňovej som nečítala ešte nič, neviem, či mám chuť aj na niečo ďalšie, ale tejto dám 3.5 hviezdičky (je možné, že zo sentimentálnych dôvodov ich zaokrúhlim smerom nahor) a odporučím ju kamošovi, kaviarenskemu povalačovi z Ba. Myslím, že ho bude baviť.
November 8, 2022
všetko čo potrebujete vedieť je napísané v review ninky marcinekovej. ja dodám, že ak si sa ocitla/ocitol v bratislave či už dobrovoľne, alebo okolnosťami a hľadáš si k nej vzťah - tak táto kniha je kde môžeš začať. ale treba sa k tomu commitnúť - nájdi tie miesta, hľadaj vlastné, na chvíľu si aj ty obleč tú košeľu.
December 25, 2021
Ulice z Flanérovej košele som si dávkovala postupne. Šancová v bezduchom marci, Košická počas babieho leta. V čase keď o niektorých miestach čítam, už dávno nestoja. Zatváram ju s horkosladkou príchuťou. Chcem mesto s mäsiarstvami, viechami a krajčírstvami, mesto, kde na chodníku nestoja autá…
January 6, 2021
Krok vedľa. Popový blaf, hviezdy len za fajn vizuál. Obsahovo v knihe chýba všetko podstatné. Eklektický úlet, ťažko poprepisovaný z iných kníh a webov. Nezaujíma ma rýchlokvas v podobe dvojročných kaviarní, ani profil nejakej skrášľovacej kliniky. Ak boli kredity štrbskému hotelu Borovica iróniou, tak len ťažko zrozumiteľnou. Ale čo potom tá “hygge Grosslingova”? Ťažko hľadať fejkovejší glamúr ako ten, ktorý ospevuje prvá polovica knihy. Som sklamaná, pretože fandím Bratislave aj ľuďom, čo v rozhovoroch zanechali aspoň nejaký autentický pohľad na toto mesto. Na druhej strane rešpektujem, že všetci si ceníme niečo iné. Možno práve preto je Bratislava taká, aká je.
October 31, 2021
Knihu som si kupila na to, aby mi v Prahe pripominala domov. Skoda, ze som ju stihla docitat vo vlaku do spominanej Prahy.
Fakt, ze sa Flanerova kosela zacina kapitolami o mojich dvoch najnenavidenejsich a zaroven najmilovanejsich uliciach Bratislavy, bol pre mna okuzlujuci, a myslim si, ze ovplyvnil aj to, ze mi mama povedala, ze som ako Lenin. Vraj, ked som to tak rychlo precitala, zarucene musim citat dve strany naraz.
Fakt, ze sa Flanerova kosela zacina kapitolami o mojich dvoch najnenavidenejsich a zaroven najmilovanejsich uliciach Bratislavy, bol pre mna okuzlujuci, a myslim si, ze ovplyvnil aj to, ze mi mama povedala, ze som ako Lenin. Vraj, ked som to tak rychlo precitala, zarucene musim citat dve strany naraz.
March 11, 2021
Nepochovajme tulákov
Flanérova košeľa (Brak, 2020) je ústretovým krokom voči chodcom bez mapy a bez cieľa. Tak ako to flanéri potrebujú, nedáva žiadnu inštruktáž, ani nevytvára heslovitý katalóg zákutí, aké musíme vidieť. Chameleónsky sa prispôsobuje otvoreným potrebám strácania. Kniha obsahuje rozhovory, miesta, históriu, prítomnosť. Neukazuje nám nové mesto, ale nesystematicky nás opäť berie bočnými uličkami po tom starom.
Cesta Harcem (Academia, 2020) od Heinricha Heineho, Malý a Veľký testament od Francoisa Villona (Garamond, 2019), Na ceste od Jacka Kerouaca (Argo, 2019), Posledné leto v meste od Gianfranca Calligaricha (Argo, 2020), O chůzi v ledu od Wernera Herzoga (Kalich, 2015), Putovanie Sándora Petöfiho (Vydavateľstvo SSS, 2020) Filozofia chôdze od Frédérica Grosa (Hronka, 2018), Filozofi v meste od Miroslava Marcelliho (Kalligram, 2009), aj mnoho iných súkromných dôkazov o tom, že okrem turistiky existuje aj ďalší, dosť významný kultúrny a filozofický prístup k chôdzi ako takej. Jej účelom nie je primárne objavovanie prírody, zdolávanie konkrétnych cieľov, ale skôr číry plezír z očistnej funkcie kráčania. Vzrušenie nad tým, že nejestvuje žiadny cieľ a strácanie sa v meste vo všetkých svojich zákutiach dáva komplexný zmysel.
Netreba za tým hľadať žiadny teologický rozmer, tento katarzný efekt vie poľahky prísť s akýmkoľvek neorganizovaným chodením. U mňa samého sa vďaka zlému orientačnému zmyslu cit pre tuláctvo kultivuje odjakživa. Naučil som sa s ním žiť a vypestoval som si zo svojich nôh dve veľké priateľky, aké ma berú na milované trasy strácania. Osamelá chôdza je ideálnou spoločníčkou k úvahám, ale tiež vie dobre utíšiť vášne z komunikačnej toxicity mesta.
Spisovateľka Jana Beňová (Honeymoon (2015), Café Hyena (2010), Dnes (2010), Preč! Preč! (2012),) v spolupráci s vydavateľstvom Brak vytvorila tulácku príručku po meste Bratislava.
„Tak ako sa tuláci pohybujú lesom, flanér sa potuluje mestom”. (str. 17)
Spolu s maliarom, grafikom a ilustrátorom Lacom Terenom sa v toku textu počas rozhovoru zhodli na tom, že dobrým ekvivalentom pre flanéra by na Slovensku mohol byť aj flákač, hoci toto slovo znie trochu pejoratívne a vyvoláva negatívne dojmy. Na flákaní sa však nemusí byť nič zlé.
Kniha má podtitul 8 1/2 bratislavských ulíc. Podobne, ako v roku 1963 Federico Fellini nazval svoj myšlienkovo rozvetvený film, kde absorboval svoju pozíciu filmového umelca, privátnu minulosť, dejiny mesta, náboženstvo a všetko sa snažil koordinovať v myšlienke, že v tej chvíli nie je jeho alter ego Guido Anselmi schopný vytvoriť nový film. Tiež Federico Fellini stojí za mnohými filmovými epopejami o meste Rím, kde medzi najznámejšie patria La dolce Vita (1960) a scenáristicky sa tiež podieľal na slávnom neorealistickom filme od Roberta Rosseliniho, Rím otvorené mesto (1945), kde v ruinách vojnou zdevastovaného hlavného talianskeho mesta vytvorili príbeh patriaci všetkým ľuďom a obetiam druhej svetovej vojny.
Flanérova košeľa je tiež dôležitým kultúrnym svedectvom jedného mesta, pretože kniha je doplnená nielen o rozhovory, históriu a fotografie od Evy Benkovej, Mareka Jančúcha, Soni Maletz, Martina Kleibla, maľby Mareka Cinu, ale aj o toho chimérického “ducha miesta”, aký býva obrovskou kreatívnou výzvou. Myslím, že vďaka rozmanitosti sa do predmetných bratislavských ulíc infiltroval dokonale.
Chôdza by nemala podliehať len turistickým bedekrom, laxným internetovým odporúčaniam, na čo sa pozrieť a kde sa dobre najesť, ale tiež má, ba priam musí byť ohýbaná umelecky. Nie len vo víne je totiž pravda. Najviac sa o sebe človek dozvedá triezvy, sám, počas kráčania. Táto magická kombinácia mapuje súkromné mesto. Každá ulica totiž podlieha nášmu prístupu a pohľadu. Keď sa stane len jedlom, prácou, nevyhnutným domovom, jej kúzlo nenávratne zanikne.
https://medziknihami.dennikn.sk/clank...
Flanérova košeľa (Brak, 2020) je ústretovým krokom voči chodcom bez mapy a bez cieľa. Tak ako to flanéri potrebujú, nedáva žiadnu inštruktáž, ani nevytvára heslovitý katalóg zákutí, aké musíme vidieť. Chameleónsky sa prispôsobuje otvoreným potrebám strácania. Kniha obsahuje rozhovory, miesta, históriu, prítomnosť. Neukazuje nám nové mesto, ale nesystematicky nás opäť berie bočnými uličkami po tom starom.
Cesta Harcem (Academia, 2020) od Heinricha Heineho, Malý a Veľký testament od Francoisa Villona (Garamond, 2019), Na ceste od Jacka Kerouaca (Argo, 2019), Posledné leto v meste od Gianfranca Calligaricha (Argo, 2020), O chůzi v ledu od Wernera Herzoga (Kalich, 2015), Putovanie Sándora Petöfiho (Vydavateľstvo SSS, 2020) Filozofia chôdze od Frédérica Grosa (Hronka, 2018), Filozofi v meste od Miroslava Marcelliho (Kalligram, 2009), aj mnoho iných súkromných dôkazov o tom, že okrem turistiky existuje aj ďalší, dosť významný kultúrny a filozofický prístup k chôdzi ako takej. Jej účelom nie je primárne objavovanie prírody, zdolávanie konkrétnych cieľov, ale skôr číry plezír z očistnej funkcie kráčania. Vzrušenie nad tým, že nejestvuje žiadny cieľ a strácanie sa v meste vo všetkých svojich zákutiach dáva komplexný zmysel.
Netreba za tým hľadať žiadny teologický rozmer, tento katarzný efekt vie poľahky prísť s akýmkoľvek neorganizovaným chodením. U mňa samého sa vďaka zlému orientačnému zmyslu cit pre tuláctvo kultivuje odjakživa. Naučil som sa s ním žiť a vypestoval som si zo svojich nôh dve veľké priateľky, aké ma berú na milované trasy strácania. Osamelá chôdza je ideálnou spoločníčkou k úvahám, ale tiež vie dobre utíšiť vášne z komunikačnej toxicity mesta.
Spisovateľka Jana Beňová (Honeymoon (2015), Café Hyena (2010), Dnes (2010), Preč! Preč! (2012),) v spolupráci s vydavateľstvom Brak vytvorila tulácku príručku po meste Bratislava.
„Tak ako sa tuláci pohybujú lesom, flanér sa potuluje mestom”. (str. 17)
Spolu s maliarom, grafikom a ilustrátorom Lacom Terenom sa v toku textu počas rozhovoru zhodli na tom, že dobrým ekvivalentom pre flanéra by na Slovensku mohol byť aj flákač, hoci toto slovo znie trochu pejoratívne a vyvoláva negatívne dojmy. Na flákaní sa však nemusí byť nič zlé.
Kniha má podtitul 8 1/2 bratislavských ulíc. Podobne, ako v roku 1963 Federico Fellini nazval svoj myšlienkovo rozvetvený film, kde absorboval svoju pozíciu filmového umelca, privátnu minulosť, dejiny mesta, náboženstvo a všetko sa snažil koordinovať v myšlienke, že v tej chvíli nie je jeho alter ego Guido Anselmi schopný vytvoriť nový film. Tiež Federico Fellini stojí za mnohými filmovými epopejami o meste Rím, kde medzi najznámejšie patria La dolce Vita (1960) a scenáristicky sa tiež podieľal na slávnom neorealistickom filme od Roberta Rosseliniho, Rím otvorené mesto (1945), kde v ruinách vojnou zdevastovaného hlavného talianskeho mesta vytvorili príbeh patriaci všetkým ľuďom a obetiam druhej svetovej vojny.
Flanérova košeľa je tiež dôležitým kultúrnym svedectvom jedného mesta, pretože kniha je doplnená nielen o rozhovory, históriu a fotografie od Evy Benkovej, Mareka Jančúcha, Soni Maletz, Martina Kleibla, maľby Mareka Cinu, ale aj o toho chimérického “ducha miesta”, aký býva obrovskou kreatívnou výzvou. Myslím, že vďaka rozmanitosti sa do predmetných bratislavských ulíc infiltroval dokonale.
Chôdza by nemala podliehať len turistickým bedekrom, laxným internetovým odporúčaniam, na čo sa pozrieť a kde sa dobre najesť, ale tiež má, ba priam musí byť ohýbaná umelecky. Nie len vo víne je totiž pravda. Najviac sa o sebe človek dozvedá triezvy, sám, počas kráčania. Táto magická kombinácia mapuje súkromné mesto. Každá ulica totiž podlieha nášmu prístupu a pohľadu. Keď sa stane len jedlom, prácou, nevyhnutným domovom, jej kúzlo nenávratne zanikne.
https://medziknihami.dennikn.sk/clank...
July 21, 2023
Som veľmi rada, že som na túto knihu počas po-štátnicovej prechádzky (jednej z mnohých a častých) kníhkupectvom len tak narazila (a takmer doslova, lebo niekoľko kníh vtedy z police spadlo).
Mám rada Bratislavu - prejavuje sa to tým, že sa rada po jej uliciach a parkoch prechádzam; sledujem mnoho instagram profilov venujúcich sa Bratislave a jej verejným priestorom; stále vyhľadávam spôsoby, ako sa dostať do tých menej verejných. A tak som vďaka tejto knihe mala možnosť nahliadnuť aj na miesta, ktoré pri bežnej prechádzke Bratislavou nie sú okom viditeľné. Táto kniha prehĺbila moju zvedavosť a moje kroky pravdepodobne najbližšie povedú k pamätníku Deža Ursínyho a do okolia Mlynarovičovej (aj keď k Petržalke som si zatiaľ žiaden vzťah nevybudovala).
P.S. Som smutná, koľko pekných vecí v Bratislave bolo (alebo aj stále je - pozdravujem budovu, v ktorej je Channels na Župnom námestí a lekáreň Salvator, ktorá sa snáď raz dočká) a ich kultúrna hodnota je mnohým ukradnutá.
Mám rada Bratislavu - prejavuje sa to tým, že sa rada po jej uliciach a parkoch prechádzam; sledujem mnoho instagram profilov venujúcich sa Bratislave a jej verejným priestorom; stále vyhľadávam spôsoby, ako sa dostať do tých menej verejných. A tak som vďaka tejto knihe mala možnosť nahliadnuť aj na miesta, ktoré pri bežnej prechádzke Bratislavou nie sú okom viditeľné. Táto kniha prehĺbila moju zvedavosť a moje kroky pravdepodobne najbližšie povedú k pamätníku Deža Ursínyho a do okolia Mlynarovičovej (aj keď k Petržalke som si zatiaľ žiaden vzťah nevybudovala).
P.S. Som smutná, koľko pekných vecí v Bratislave bolo (alebo aj stále je - pozdravujem budovu, v ktorej je Channels na Župnom námestí a lekáreň Salvator, ktorá sa snáď raz dočká) a ich kultúrna hodnota je mnohým ukradnutá.
April 19, 2023
Kopa zaujímavých rozhovorov, ale je to taká všehochuť, ani neviem, komu ju odporučiť a neviem, čo mi to vlastne dalo…
April 12, 2021
Túlam sa mestom rád. A po prečítaní tejto výbornej knihy sa. budem ešte radšej. Jana Beňová je výrazný jav domácej scény: jej text plynie neuveriteľne ľahko a príjemne, aj keď mnohokrát hovorí aj o veciach nie veľmi chutných. #trebacitat
August 27, 2022
8 a 1/2 bratislavkých ulíc flanérovými očami
.
Flanér (Flâneur, fra.) - výraz vychádzajúci z parížskeho kaviarenského povaľačstva (ako prvý s ním prišiel Charles Baudelaire), je označenie pre človeka, ktorý sa bezcieľne prechádza mestom, rozpráva sa so známymi a zbiera zážitky. Často ide o umelca, ktorý tak získava inšpirácie. Flanér nie je tulák ani turista, nenavštevuje populárne atrakcie, ale miesta, ktoré dôverne pozná…
.
Počas celého augusta som sa o niečo intenzívnejšie ako zvyčajne stával pouličným flákačom s očami na stopkách. Priebežne ako som čítal kapitoly z tohto urban bedekra o vybraných bratislavských uliciach, som dostával chuť si ich prezrieť zblízka. Nasledoval som autorkou spomenuté stopy minulosti, fragmenty príbehov prítomnosti a lokálne urban legends. Bicyklom som ležérne exploroval ich zákutia a pozorne si všímal tvary a tváre mesta. Výjazdy s mojou starou libertou som robil zväčša počas víkendových rán, keď aj tie najrušnejšie mestské tepny ticho driemu.
.
V Bratislave žijem takmer tri roky a stále ju objavujem. Som ten typ, čo si všetko obzerá aj potom ako plecom (v tom lepšom prípade) narazí do stĺpa značky. Badám v nej charakter provinčnosti a kontrast architektúry monarchie s funkcionalizmom a brutalizmom. Nasávam atmosféru miesta a vo svojich predstavách odstraňujem vizuálny smog, aby som odhalil čaro ulíc a ošarpanú dušu budov. Vždy si všimnem niečo nové aj na zdanlivo známych miestach a rád si vytváram miesta obľúbené, ktoré neskôr opakovane vyhľadávam. Stávam sa tak ich súčasťou a mesto prijímam za svoje.
.
Najvýraznejšie ma dostala Štefániková ulica v rannom tichu bez premávky. Jedinečnosť a veľkosť tohto bulváru som precítil keď som sa nerušene ocitol v jeho strede.
.
Jana Beňová urobila po 2 rokoch flanérstva výbornú knihu, ktorá mi sadla ako uliata. Je veľmi pekne vyhotovená a texty jednotlivých 8 a 1/2 ulíc parádne dopĺňajú mnohé street fotografie.
Prial by som si ešte pokračovania takýchto flanérových kníh!
.
.
Flanér (Flâneur, fra.) - výraz vychádzajúci z parížskeho kaviarenského povaľačstva (ako prvý s ním prišiel Charles Baudelaire), je označenie pre človeka, ktorý sa bezcieľne prechádza mestom, rozpráva sa so známymi a zbiera zážitky. Často ide o umelca, ktorý tak získava inšpirácie. Flanér nie je tulák ani turista, nenavštevuje populárne atrakcie, ale miesta, ktoré dôverne pozná…
.
Počas celého augusta som sa o niečo intenzívnejšie ako zvyčajne stával pouličným flákačom s očami na stopkách. Priebežne ako som čítal kapitoly z tohto urban bedekra o vybraných bratislavských uliciach, som dostával chuť si ich prezrieť zblízka. Nasledoval som autorkou spomenuté stopy minulosti, fragmenty príbehov prítomnosti a lokálne urban legends. Bicyklom som ležérne exploroval ich zákutia a pozorne si všímal tvary a tváre mesta. Výjazdy s mojou starou libertou som robil zväčša počas víkendových rán, keď aj tie najrušnejšie mestské tepny ticho driemu.
.
V Bratislave žijem takmer tri roky a stále ju objavujem. Som ten typ, čo si všetko obzerá aj potom ako plecom (v tom lepšom prípade) narazí do stĺpa značky. Badám v nej charakter provinčnosti a kontrast architektúry monarchie s funkcionalizmom a brutalizmom. Nasávam atmosféru miesta a vo svojich predstavách odstraňujem vizuálny smog, aby som odhalil čaro ulíc a ošarpanú dušu budov. Vždy si všimnem niečo nové aj na zdanlivo známych miestach a rád si vytváram miesta obľúbené, ktoré neskôr opakovane vyhľadávam. Stávam sa tak ich súčasťou a mesto prijímam za svoje.
.
Najvýraznejšie ma dostala Štefániková ulica v rannom tichu bez premávky. Jedinečnosť a veľkosť tohto bulváru som precítil keď som sa nerušene ocitol v jeho strede.
.
Jana Beňová urobila po 2 rokoch flanérstva výbornú knihu, ktorá mi sadla ako uliata. Je veľmi pekne vyhotovená a texty jednotlivých 8 a 1/2 ulíc parádne dopĺňajú mnohé street fotografie.
Prial by som si ešte pokračovania takýchto flanérových kníh!
.
March 9, 2021
Skvelá kniha. Dobrý text, krásne fotky. Niektoré časti vyslovene o Bratislave, iné poplatné bez ohľadu na miesto.
Keby mala o pár ulíc viac, brala by som.
Najprv mi trochu prekážalo, že aj keď autorka nechcela knihu poňať ako bedeker, pôsobila tak na mňa. Ale čím dlhšie som ju čítala, tým menej som to tak vnímala.
Jednoznačne však kniha zaujme aj čitateľov mimo nášho hlavného mesta.
Keby mala o pár ulíc viac, brala by som.
Najprv mi trochu prekážalo, že aj keď autorka nechcela knihu poňať ako bedeker, pôsobila tak na mňa. Ale čím dlhšie som ju čítala, tým menej som to tak vnímala.
Jednoznačne však kniha zaujme aj čitateľov mimo nášho hlavného mesta.
December 17, 2020
Zľahka nebeňovský mestopis, ale veľmi fajn. Krásne urobená kniha. Oranžovú síce nemusím, ale tie oblé rohy sú úchvatné!
May 24, 2021
Jedna z najlepších slovenských kníh!
Keby píšem bakalárku a diplomku o reportáži teraz, tak určite spomeniem Flanérovu košeľu. Táto kniha ukazuje Bratislavu, ktorá sa mi páči. A myslím, že väčšina ľudí vie, že sa tam necítim dvakrát komfortne. Ale mám chuť si zobrať túto knihu a ísť na výlet. Vrelo odporúčam! Verím, že raz budeme mať reportážnu školu, ktorú nám aj Poliaci budú závidieť :)
Keby píšem bakalárku a diplomku o reportáži teraz, tak určite spomeniem Flanérovu košeľu. Táto kniha ukazuje Bratislavu, ktorá sa mi páči. A myslím, že väčšina ľudí vie, že sa tam necítim dvakrát komfortne. Ale mám chuť si zobrať túto knihu a ísť na výlet. Vrelo odporúčam! Verím, že raz budeme mať reportážnu školu, ktorú nám aj Poliaci budú závidieť :)
February 1, 2025
woaaah toto je krásna knižka, tak pekne reálna, prirodzená, nádherne napísaná a nádherne aj vydaná. je to reportáž o bratislavských uliciach, o ich príbehoch, o ich živote. rozhovory s random ľuďmi, dozviete sa random veci, o ktorých by vás často ani nenapadlo zamýšľať sa. flanérovu košeľu som čítal dlho, nechcel som ju dočítať, a to už o niečom snáď svedčí! <3
March 29, 2022
Jana Beňová vyrozprávala príbehy 8 bratislavských ulíc cez rozhovory, opisy a spomienky. Kniha je nápadito graficky spracovaná a doplnená fotografiami. Priam nabáda čitateľa ovtorit si oči a ísť sa len tak túlať mestom.
December 20, 2020
Každý kto má s Bratislavou nejaký vzťah, či už pozitívny alebo negatívny / pasívny alebo aktívny by si mal prečítať túto knihu.
October 27, 2022
Páči sa mi, že odkedy som prečítala knihu, pozerám sa na spomínané ulice inak. Je plná zaujímavých myšlienok a stojí za ňou dobrý nápad. Bohužiaľ som však od nej mala privysoké očakávania. také 3.5
February 5, 2021
Pekná kniha. Trochu nuda, to ale vôbec nevadí. Až keď si prečítate, čo vidí autorka, zistíte, čo vidíte ako flákači vy.
May 23, 2021
Pre mňa najlepšia kniha od Beňovej. Zaujme najmä toho, kto má nejaký vzťah k Bratislave. Podobný formát si viem predstaviť aj pre iné slovenské mestá. Zaujímavé čítanie, autentické.
August 21, 2021
Videl som ju v novinách, v časopisoch a potom ju aj Aliska kúpila. Design knihy sa mi páčil, no zároveň vo mňe vzbudzoval podozrenie voči... sorry, hipsterom; že to bude hipsteriáda v texte, no obal je pekný a výstižný - to mi lahodí a modulovalo moje vnímanie.
Dal som knihe nejaký čas, nech ju najprv Aliska prečíta - pýtal som sa kde-tu, čo si o nej myslí, no chcel som ubrániť moju myseľ konkrétnejším detailom, chcel som len obrysy (Aliska mi, samozrejme, jemné obrysy dodala, veď už ma nejak pozná...). Zubami nechtami som sa bránil, aby som si vytvoril nejaký silný názor - veď som nejaký ten čitateľ!
Jemne sa darilo.
Došiel som k nej, ku knihe, ako sopeľ.
Je o uliciach a je veru, čo to viem o uliciach a preto som bol nažhavený i úctivý čitateľ, mal som rešpekt pred vnímaním Beňovej - nie som ten, ktorý vie, čo je najlepšie! Ja chcem vedieť! A vrhol som sa na knihu, do ulíc, ktoré som poznal/nepoznal; Štefánikova - no comment: to je moja ulica, tam poznám každé okno, bránu, kamienok, strom, obchod... a predsa mi dala chrobáka do hlavy - dík!
Iné ulice som pochodil, posedával po nich, pofajčieval, hľadal na nich, prechádzal z dôvodu "nebol som tam ergo chcem ulicu prejsť", či len tak mátal ako turista.
Autorka mi dovolila nakuknúť tam, kde by som sa nedostal, alebo som to len registroval krajčekom oka. To ma obohatilo a robilo rôzne svalové kŕče na tvári.
Už len vykríknem: Moja Bratislava! Dobré Beňová!
Dal som knihe nejaký čas, nech ju najprv Aliska prečíta - pýtal som sa kde-tu, čo si o nej myslí, no chcel som ubrániť moju myseľ konkrétnejším detailom, chcel som len obrysy (Aliska mi, samozrejme, jemné obrysy dodala, veď už ma nejak pozná...). Zubami nechtami som sa bránil, aby som si vytvoril nejaký silný názor - veď som nejaký ten čitateľ!
Jemne sa darilo.
Došiel som k nej, ku knihe, ako sopeľ.
Je o uliciach a je veru, čo to viem o uliciach a preto som bol nažhavený i úctivý čitateľ, mal som rešpekt pred vnímaním Beňovej - nie som ten, ktorý vie, čo je najlepšie! Ja chcem vedieť! A vrhol som sa na knihu, do ulíc, ktoré som poznal/nepoznal; Štefánikova - no comment: to je moja ulica, tam poznám každé okno, bránu, kamienok, strom, obchod... a predsa mi dala chrobáka do hlavy - dík!
Iné ulice som pochodil, posedával po nich, pofajčieval, hľadal na nich, prechádzal z dôvodu "nebol som tam ergo chcem ulicu prejsť", či len tak mátal ako turista.
Autorka mi dovolila nakuknúť tam, kde by som sa nedostal, alebo som to len registroval krajčekom oka. To ma obohatilo a robilo rôzne svalové kŕče na tvári.
Už len vykríknem: Moja Bratislava! Dobré Beňová!
December 29, 2022
Teraz akosi vnímam Bratislavu citlivejšie, osobnejšie. Asi aj vdaka castejším prechádzkam a predsavzatiu, že sa budem dívat viac na strechy a medziludské interakcie. Preto som sa na knihu tešila. Vizuálne je velmi pekná, príjemná na dotyk. Obsahovo som úplne asi nepochopila, o čo autorke vlastne šlo. Je to taká zmes denníku, opisov, rozhovorov, monológov a úvah. A to preskakovanie ma občas rušilo.
Bratislavu treba kritizovat, ale v knihe toho bolo až privela. Rozmyšlala som, prečo potom o nej vôbec písat, ak tam nie je balans aj s tym, v čom sú jednotlivé ulice vynimočné.
Bavili ma rozhovory s 'obyčajnymi' ludmi a tiež to, že od príbehu o ulici sa prechádzalo aj k príbehom, ktoré s nou zdanlivo nesúvia a predsa ju utvárajú.
Bratislavu treba kritizovat, ale v knihe toho bolo až privela. Rozmyšlala som, prečo potom o nej vôbec písat, ak tam nie je balans aj s tym, v čom sú jednotlivé ulice vynimočné.
Bavili ma rozhovory s 'obyčajnymi' ludmi a tiež to, že od príbehu o ulici sa prechádzalo aj k príbehom, ktoré s nou zdanlivo nesúvia a predsa ju utvárajú.
January 17, 2021
Krasna kniha , je takou malou poetickou oslavou Bratislavy v celej svojej krase aj serednosti. Asi je potrebne mesto poznat, aby si knihu clovek uzil, prechadzal ulicami v hlave a uvedomil si co mu casto unika alebo co si nevsima.
Displaying 1 - 30 of 56 reviews