Kniha Umlčaní je príbehom Jána a Martiny. Cez autentické výpovede rodiny, priateľov, učiteľov a kolegov skladá pôsobivú mozaiku dvoch mladých životov, ktoré vo veku 27 rokov umlčala ruka nájomného vraha.
Na portréte Jána a Martiny sa podieľalo 14 novinárov pod vedením šéfa investigatívy Aktuality sk Mareka Vagoviča. Autori navštívili aj miesta, kde Ján a Martina vyrastali a ktoré kreovali ich osobnosť. Súčasťou portrétu je pohľad do zákulisia novinárskej práce.
Samostatnú časť knihy tvoria odhalenia Jána Kuciaka zasadené do politických súvislostí. Na základe analýzy dostupných informácií a rozhovorov s dôveryhodnými zdrojmi mapuje osudnú februárovú noc aj doterajší priebeh vyšetrovania. Cennou súčasťou knihy je prvý a jediný profilový rozhovor s Jánom Kuciakom. Nechýba ani prelomová reportáž o prepojení talianskej mafie na najvyššie poschodia slovenskej politiky.
Kniha je poctou dvom odvážnym mladým ľuďom aj pokračovaním ich odkazu. Spájal ich zmysel pre spravodlivosť a život v pravde, ktorá môže zmeniť každého z nás.
Marek Vagovič (* 24. apríl 1974, Bratislava) je slovenský investigatívny novinár, komentátor a moderátor.
Vyštudoval históriu na Trnavskej univerzite v Trnave. Ako investigatívny novinár pracuje od svojich 26 rokov. Pracoval v redakciách Pravda, SME, .týždeň a Domino fórum. V Domine Fórum v roku 2002 uverejnil svoj prvý článok o podozreniach z korupcie na Univerzite Komenského. Od januára 2007 bol v SME a vo februári 2011 sa vrátil do .týždňa. Na portáli aktuality.sk zakladal oddelenie investigatívneho tímu. Do tímu vzal troch ľudí (podľa vlastných slov): „stavil na skúsenú novinárku Annamáriu Dömeovú a perspektívnych mladých reportérov Jána Kuciaka a Veroniku Šmiralovú“.
V apríli 2022 pôsobenie v Aktualitách po šiestich rokoch ukončil a nastúpil do vydavateľstva denníka Postoj.
Od novembra do konca roka 2022 moderoval novú diskusnú reláciu RTVS Pod povrchom, spoluprácu s RTVS však ukončil už po niekoľkých týždňoch, podľa Vagoviča pre spory s vedením televízie ohľadom autorskej slobody a nezávislosti pri výbere hostí a tém. K sporom došlo v nadväznosti na odvysielanie rozhovoru so spolupracujúcim obvineným Františkom Imreczem, ktorý podrobila kritike Rada RTVS a následnému tlaku na presunutie vysielacieho termínu rozhovoru so šéfkou vyšetrovacieho tímu kauzy Gorila Martinou Babacsovou z decembra na január (podľa Vagoviča pre obavy vedenia z možného neschválenia rozpočtu zo strany Rady RTVS), ako aj plánovanému presunu relácie z Jednotky na spravodajský kanál :24 s nižšou sledovanosťou. Podľa stanoviska RTVS, zmluva s Marekom Vagovičom bola podpísaná do konca roka 2022 a RTVS sa na pokračovaní nedohodla: „Vzhľadom na to, že relácia na Jednotke nedosahovala očakávaný výkon v rámci sledovanosti a ani mediálnej odozvy, jej pokračovanie bolo naplánované v premiére v programovej štruktúre RTVS :24, ktorá je plnohodnotným spravodajským okruhom RTVS a následne aj v repríze na Jednotke“.
V období 2006 až 2016 bol 15-krát nominovaný na Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti a sedemkrát ju vyhral.
Ako hodnotiť knihu, o ktorej by ste najradšej povedali, len jedno: bodaj by nebola napísaná. . Kniha predstavuje Jána a Martinu ako ľudí s dobrými aj horšími vlastnosťami. Ako ľudské bytosti. Som rada, že to už nie je len novinár a jeho snúbenica, ale môžem si za týmto nič nehovoriacim tvrdením predstaviť reálnych mladých ľudí. Kniha sa však nevyhla heroizovaniu a idealizovaniu, a to najmä v prípade Jána.
Vďaka tejto knihe som mohla aspoň trocha nahliadnúť do života dvoch úžasných mladých ľudí, ktorí tu už ale nie sú. Ďakujem autorom a tým, ktorí sa podelili o svoje zážitky. Vďaka, že ste mali silu dať tento príbeh dokopy. Ja sama som občas čítala cez slzy. Ale táto kniha musela vzniknúť. Aby sme nezabudli a aby sme o tom raz mohli rozprávať ďalším generáciam.
čítam už asi trocha neaktuálne, viac ako 3 roky od vraždy. na druhú stranu, keď sa pozerám na to, ako sa ešte aj dnes politici i verejnosť správajú k novinárom a ako stále (ne)funguje naša spoločnosť, zamýšľam sa nad tým, či toto niekedy bude neaktuálne.
bolo to veľmi silné a bolestivé čítanie, ani neviem čo viac sem napísať.
Kniha, ktorá by mala byť u každého jedného doma. Kniha o ktorej by sa malo rozprávať ďalej a nesmie sa na ňu zabudnúť. Kniha, pri ktorej Vám naskočia zimomriavky, pretože je to pravda. Neviem čo viac k tejto knihe. Asi iba jedno. Je smutné, že musela vzniknúť.
Umlčaní je příběhem chladnokrevně zavražděného slovenského investigativního novináře Jána Kuciaka a jeho snoubenky Martiny Kušnírové. Tento text je výsledkem spolupráce 14 novinářů z redakce Aktuality. sk pod vedením šéfa investigatívy Marka Vagoviče. Dočteme se tady o jejich dětství, seznámení ale se tady nahlédneme do zákulisí novinářské práce, která nám běžným čtenářům zůstává skrytá a kolikrát u jednotlivých článků ani nevnímáme jméno novináře, který odhalil nějakou tu kauzu nebo politickou zpronevěru. Nedokážeme si představit kolik práce, zjišťování, probděných nocí u dokumentů a obrazovek počítačů to obnáší, jenom aby odhalili, co se ve skutečnosti děje a přišli s odhaleními toho, co se vysocí političtí činitelé snaží zakamuflovat. Pocit spravedlnosti jich ale žene a nenechá je oddechnout. A to byl i případ mimořádně nadaného slovenského novináře Jána Kuciaka. Mladý novinář byl inteligentný a měl tak skvěle vyvinuté analytické myšlení, že mu díky tomu neunikla žádná drobnost a kolikrát hlavně díky ní se mu podařilo odhalit ty střípky informací, které nakonec vedli k odhalením pravé podstaty některých politických záležitostí. Samostatnou část knihy tvoří jednotlivé kauzy a odhalení Jána Kuciaka, které jsou zasazené do politických souvislostí a tak si čtenář může udělat obrázek toho, co pravděpodobně vedlo k násilnému vyhasnutí mladého života. Velmi důležitou částí je taky rozhovor s Jánem Kuciakem a taky jeho reportáž o propojení italské mafie na nejvyšší politické přestavitele Slovenska, která ho pravděpodně stála život a vyšla přesně týden po jeho smrti. Skvělé, silné, mrazivé a bohužel založené na skutečných událostech. Ján Kuciak bol přesvědčen, že žijeme v moderní společnosti, kde se vraždy novinářů prostě neobjednávají, bohužel opak je pravdou a to je na tom to nejděsivější zjištění. Jeho smrt ale spustila lavinu událostí, kterou nikdo nečekal a nebýt jeho, tohle zemětřesení ve slovenské politice vedoucí k tím nejvyšším postům by nikdy nenastalo. Lidi vyšli po dvaceti let do ulic a dožadovali se změny. A i když ještě pořád má Slovensko před sebou velmi dlouhou cestu, pojďme věřit, že ty dva mladí lidé nezemřeli zbytečně a pojďme si jich připomenout aspoň prostřednictvím této knížky.
Jano s Martinou si určite zaslúžia spomienku v podobe knihy a je sympatické, že sa na to podujali jeho kolegovia, no mám zopár výhrad k formálnej stránke. Prvá časť opisujúca detstvo v ich rodných dedinách pôsobí idylicko-pateticky - nepodarená, i keď verím, že úprimná snaha kolegov investigatívcov o troška umeleckejší text. No ďalšia časť o štúdiách, spomienky kamarátov, spolužiakov a kolegov a potom hlavne časť o Janovej investigatívnej práci bola o niekoľko tried lepšia. Vidno, že autori sa tu už cítia byť viac doma a text aj pôsobí autentickejšie. Oceňujem tiež stručný prehľad tých najdôležitejších káuz, ktoré Jano odhalil. Neubránim sa však pocitu, že kniha bola šitá horúcou ihlou - niekoľko preklepov, chýbajúca celá stať o Troškovej "kariérnom" postupe v poslednom Janovom článku, či chybná informácia v závere, že Palach sa upálil 16. februára.
Tahle knížka neměla vůbec vzniknout. Ještě si pamatuju, jak jsem psala vyjádření pro Mladé Zelené krátce po celé téhle tragédii. A teď už to bude skoro rok. Po roce čtu knížku. Knížku která bolí, protože díky ní poznáte Jana s Martinou mnohem víc než ze všech článků. Možná teď mnoho lidí ví, že Jano byl skvělý novinář a Martina nadějná archeologička, ale po téhle knížce si teprve opravdu uvědomíte jací to byli jedineční a dobrosrdeční lidé. A když se dostanete ke všem těm kauzám, které se Janovi podařilo odhalit, nebudete mít pocit, že je psal jenom výjimečný novinář, budete mít pocit, že je psal někdo, koho znáte, protože přesně tak jsem se cítila po první části knihy - jako bych Jana s Martinou sama znala, najednou to bylo mnohem osobnější a bolavější, než předtím. A tak i po roce si musíme zase připomenout, že jejich smrt nebyla zbytečná a že my všichni jsme teď ti, co musí něco udělat pro svůj stát (a je jedno, jestli jsi Slovák, Čech nebo kdokoli jiný) a pokračovat v tom, co dělal Jan, a ať je situace jakákoliv, nevzdávat se a dál bojovat za pravdu, protože v obou našich republikách se jí teď dostává velmi málo.
Od tragicznej śmierci, a w zasadzie zabójstwa Jana Kuciaka i jego narzeczonej Martin Kusmirovej minęło już ponad póltora roku. Oboje ozstali w brutalny sposób z zimną krwią zastrzeleni przez płatengo mordercę w swoim domu. Oboje mieli 27 lat. Jan Kuciak był dziennikarzem śledczym portalu Aktuality.sk, pisał regularnie od kilku lat o wielkich aferach korupcyjnych, przekrętach, wyłudzeniach podatku VAT, powiązaniach włoskiej mafii z środowiskiem słowackiego premiera. Niniejsza książka została napisana przez bezpośredniego szefa Jana Kuciaka oraz jego kolegów redakcyjnych z portalu Aktuality.sk. Rok pośmierci Jana oraz Martiny jego szef wraz ze swoim zespołem postanowił napisać ksiązke biograficzną o Martinie i Janie. Bardzo smutna lektura. Momentami nawet trochę wzruszająca. Autorzy współpracowali przy pisaniu książki z rodziną Jana i Martiny. W książce znajdziemy sporo zdjęć, informacji z prywatnego życia rodzinnego Jana i Martiny. Jan pisał również wiersze. W tekst książki wkomponowane są rownież wiersze Jana. Jan Kuciak pochodził ze skromnej rodziny, wychował się w małym miasteczku na zachodniej części Słowacji. Miał brata i siostrę. W książce znajdziemy sporo szczegółow na temat tego jak wyglądało jego życie rodzinne z dzieciństwie i młodości. Znajdziemy wypowiedzi ojca, matki, rodzeństwa. Podobnie jest też w przypadku Martiny. Ona pochodzi natomiast ze wschodniej części Słowacji, wychowywała się jako półsierota, ze względu na wczesna śmierć ojca. Uczęszczała do szkoły z internatem prowadzonej przez siostry zakonne. Jan po zrobieniu matury podjął studia na politechnicew Bratysławie, ale po roku przerwał je. Po krótkeij przerwie w studiowaniu rozpoczął studiować dziennikarstwo w Nitrze, tam poznał swoją narzeczoną. Martina studiowała arechologię. Po zakończeniu studiów licencjackich Jan zaczął pracować jako dziennikarz, od razu wiedział, że chce zajmować się dziennikarstwem śledczym. Równolegle kontynuował studia magisterskie. Po obronie magisterki podjął się studiów doktoranckich, które rownież szybko z sukcesem zakończył. Pracował na uczelni, równocześnie pracował jako dziennikarz śledczy. Jan Kuciak stał się znany w środowisku dziennikarskim w roku 2015 kiedy został łącznikiem między słowackim środowiskiem dziennikarskim a czeską dziennikarką śledczą, Pavlą Holcovą, która należała do wąskiego grona europejskich dziennikarzy śledczych, którzy pracowali nad publikacją tzw. Panama Papers. Jan Kuciak bardzo blisko współpracował z Pavlą Holcovą, miał dostęp przed opublikowaniem do Panama Papers, pomagał opracowywać informacje znadjujące się w tych „papierach”. Jan szybko zystakł sobie wielkie uznanie środowiska doświadczonych dziennikarzy śledczych, ponieważ wykazywał się jak na środowisko dziennikarzy śledczych ponad przeciętnymi zdolnościami analitycznymi. Geniusz Jana Kuciaka polegał też między innymi na tym iż potrafił łączyć w spójną całość wiele faktów i informacji, przede wszystkich tych, które są dostępne publicznie w rejestrach sądowych, rejestrach spółek handlowych, rejestrach katastralnych itd. W przeciwieństwie do swoich starszych kolegów po fachu potrafił się odnaleźć w gąszczu informacji, które dostępne są przez internet. Podczas swojej kariery dziennikarskiej Jan Kuciak opublikował ponad setkę krytycznych artykułów o kilkudziesięciu różnych aferach. Dzięki Panama Papers ujawnił że również słowaccy oligarchowie pojawiają się w Panama Papers. Przed śmiercią Jan Kuciak spotykał się z groźbami. Był przezorny i nagrywał rozmowy telefoniczne. Dziś na Youtubie znajdziemy słynną rozmowe, szczegółowo opisaną w książce z Marianem Kocnerem, który podczas rozmowy stosuje dość jednoznaczną groźbę: będę się interesował tobą, twoją rodziną. Jan Kuciak zawiadomił policję, że grozi się mu i jego rodzinie. Policja nic z tym nie zrobiła. Śledztwo ktore jest intensywnie prowadzone po jego morderstwie wykazało iż wiele miesięcy przed morderstwem Jan Kuciak wraz z narzeczoną byli inwigilowani przez byłych pracowników służb specjalnych, którzy oferują swoje usługi na wolnym rynku. Ten sam Marian Kocner, który groził Janowi Kuciakowi że się nim będzie interesował, dziś siedzi w areszcie i jest podejrzany o wydanie zlecenia na zamordowanie Jana Kuciaka. Jan Kuciak opublikował w swojej krótkiej karierze dziennikarskiej ponad trzydzieści arytykułów o przekrętach, aferach oraz powiązaniach z politykami Marian Kocnera. Wyniki śledztwa są dość jednoznaczne. Śledczy zebrali sporo dowodów. Pięć osób łącznie z głównym zleceniodwacom Marianem Kocnerem jest oskarżonych o morderstwo Jana i Martiny. Siedzią w areczcie i czekają na rozprawę która ma ruszyć przed końcem tego roku. Podczas śledztwa wyszło na jaw zasięg inwigilizacji Jana Kuciaka oraz Martiny Kusnirovej. Mordercy wiedzieli wszystko na temat ich życia prywatnego. Mieli dokładnie zmapowaną okolicę w której mieszkały ich ofiary. Sposób włamania się do domu oraz droga ucieczki była do najmniejszego szczegółu zaplanowana. Śledztwo wykazuje również iż zleceniodawca najpierw zamierzał skompromitować i zdyskredytować Jana Kuciaka. Wielomiesięczna inwigilacja miała najpierw na celu zebranie kompromitujących informacji na temat dziennikarza. Marian Kocner zamierzał najpierw nagrać kompromitujący film oraz opublikować go w sieci. Jan Kuciak był jednak czysty jak łza. Naprawdę nic brudnego nie możnabyło wyciągnąć na niego. Nie miał żadnych nałogów, kochanek. Dobrze poukładane relacje z rodziną, bliskimi i współpracownikami. Jan Kuciak był osobą o wielkiej moralnej integralności, wielkim talencie, ciężko pracował. Świadectwa na temat jego osoby opisane w tej książce pokazują, że to był naprawdę bardzo dobry, sympatyczny człowiek. Chyba również te cechy jeszcze bardziej frustrowały zleceniowadwców jego morderstwa i we frustracji i bezsilności posunęli się tak daleko i zdecydowali się go zamordować. Ale to jest już tylko moja spekulacja. Kwestia morderstwa Jana i Martiny oraz skandale, przekręty, przestępstwa Mariana Kocnera przez wiele meisięcy będą jeszcze dominować scenę polityczną oraz sytuacje społeczną na Słowacji. Aby dobrze zrozumieć to co dzieje się teraz na Słowacji, dobrze jest przeczytać tą książkę.
Takto vyzera propaganda 21.storocia na Slovensku. A vsetkym sa to povinne paci, lebo niektorych pripravili skoly o zmysel pre proporciu a schopnost kriticky mysliet, a ini sa zasa boja negativne vyjadrit, aby sa im neusiel trest za nekonformizmus. Je to manipulativny text, ktory kombinuje sentimentalitu so zavadzanim a vytvaranim virtualnej reality, cim sa zaraduje do zanru novodobeho slovenskeho propaganda-balastu rovnako ako podobne tendencne produkty podsunute verejnosti na Slovensku, napriklad starsia kniha Luby Lesnej: "Unos demokracie". Ked je publikum nenarocne, staci mu povedat co si ma mysliet a ono to bude fungovat.
Ďakujem za túto knihu. Ďakujem za odvahu rodín, ktoré prišli o svoje deti, že sa s nami dokázali podeliť o svoje spomienky. Ďakujem aj Marekovi a jeho kolegom, že nám sprostredkovali bližšie súvislosti, ktoré sa týkali Jankovej práce ale aj života. Neskutočný príbeh odvážneho novinára, ktorého túžba po pravde stála to najcennejšie na svete, jeho život a život jeho lásky, Martinky. Úprimne si želám aby takýchto odvážnych mladých ľudí bolo na Slovensku viac, aby bolo Slovensko lepšou krajinou pre mladé generácie.
Kniha, ktoru si Jan a Martina zasluzia. Asi to z mojej strany vyznie trochu cynicky ale osobne som cakal viac detailov o Janovej praci ako detailov z ich osobnych zivotov. Vsetko je vsak spracovane profesionalne a napisane je to fakto dobre. Jednotlive kapitoly su dost kratke, co je obcas pri kapitolach o Janovej praci dost skoda. Ale pravda, ze vela veci je este vo veci setrenia, takze na nejake zavery si este budeme musiet pockat. I napriek tomu, je fakt, ze Slovensko stratilo jeden velky novinarsky talent.
Smazila som sa, ale pri konci som to vzdala. V prvej časti bol podľa očakávaní obrovský pátos. Vtedy som to chcela doložiť, pretože som sa cítila, akoby som čítala podobenstvo. Neskôr, keď som sa dostala ku kauzám a článkom, tak som sa na chvíľu začínala, ale keďže celú kauzu dosť sledujem, považujem tú knihu za (pre mňa) zbytočnú.
Skvelá kniha približujúca život Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ktorí doplatili na náš skorumpovaný systém kde sa tvoria pravidlá na základe peňazí a známostí. Jednoznačne odporúčam, priblížilo mi to pohľad na kauzy ktoré pohli Slovenskom a mala som možnosť spoznať novinársku prácu Jána Kuciaka zblízka.
velmi pekne napisana i spracovana knizka o dvoch vynimocnych ludoch. necita sa lahko - v ramci prvych 50tich stran som plakala 2x. ale je to dolezite, a je to krasna spomienka. verim, ze aj vdaka tomuto budeme na slovensku na jana a martinu navzdy spominat s laskou.