Psie dni

by Dušan Mitana

Prvotina Dušana Mitanu - Psie dni, očarila najmä mladých čitateľov, pre ktorých tieto poviedky predstavovali slnečný svet slobody, vystihovali nejakým spôsobom citovo-intelektuálne rozpoloženie mladých ľudí a ich náladu.

Genres: Short Stories, Fiction, Contemporary

140 pages, Paperback

First published January 1, 1970

About the author

Do literárneho života sa Dušan Mitana zapojil otvoreným listom básnickej skupine Osamelí bežci, publikovaným v Mladej tvorbe. Debutoval poviedkou Oáza s jabloňami v Mladej tvorbe v roku 1965 a od roku 1967 bol externým redaktorom tohto časopisu. Od roku 1973 pracoval ako redaktor časopisu Romboid, zo „znormalizovanej“ redakcie však v roku 1975 odišiel a odvtedy žije v Bratislave ako spisovateľ „na voľnej nohe“.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.
Knižným debutom Psie dni (1970) sa zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tomto desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Príbehy vychádzajúce z bežných životných situácií obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom. Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca ako jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. V novele Patagónia (1972) Mitana nadviazal na druhú líniu svojich debutových próz. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“. V Nočných správach (1976) sa opäť do popredia dostáva absurdita a ireálno. Touto knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok Na prahu (1987). Ešte predtým však po niekoľkoročných odkladoch vyšiel spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), ktorý vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu. Svojrázne komponovaná kniha úvah, esejí, štúdií, slovníkových hesiel, lekárskych diagnóz a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) je ukážkou postmodernej literatúry so všetkými atribútmi, ktoré k takémuto písaniu patria – od použitia princípu žánrovej koláže a medzitextového nadväzovania (príbehové zložky sa striedajú s esejistickými, nájdeme tu texty vložené do iných textov) až po sebareferenčné odkazovanie textu, v tomto prípade odkazovanie na samého autora, ktorý sa vraj stratil. Knihy poviedok Slovenský poker (1993), Patagónia (1994), Prievan (1996) sú tematicky rámcované súčasnosťou. Týmito zbierkami zároveň dokázal, že ťažisko jeho tvorby je práve v tomto žánri. Poviedky ozvláštnil skeptickým humorom. Mitana je aj autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996). Výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 - 1998 dostal knižnú podobu pod názvom Pocity pouličného našinca (1998). Knihou Návrat Krista (1999) Mitana štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora.
Môj rodný cintorín (2000) sa svojho vydania dočkal až po tridsiatich rokoch. Pamäti začal Mitana písať dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom “Hrob ako stvorený pre svadobnú noc”. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle Mladej tvorby, ktoré však “vďaka normalizácii” bolo zošrotované. Opisuje v nej kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.
Dušan Mitana je aj autorom básnických zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1997) a scenárov k viacerým televíznym filmom podľa literárnych predlôh iných autorov.

Reviews

[Miroslav Kormoš · Rating 5 out of 5]

Ak by som to mal vyjdadrit modernymi (haha, you wish, stary uj) online skratkami, tak OMFG PPC KRV DBR. Okay, tie posledne dve som si vymyslel, ale platia.
Velmi sa mi paci, ako nerozohra, ale hodi ta do rozohraneho. Nedohra, ale necha ta pytat sa a potom odpovie, ked uz o to vlastne nestojis, ale o to viac potesi.

Je to clovecina, ale bez nadbytocneho sentimentu. Hodilo by sa mi sem "a je to sentiment bez zbytocnej cloveciny", ale to by som oyebaval.

No a teda bolo to takto. Pridem do nemenovaneho knihkupectva Panta Rhei a hovorim si, nemozem si dnes kupit len Slobodu, chce to este nieco dalsie. Padne mi oko na Mitanu a hovorim si - vraj pise dobre, ale ani neviem, kto mi to kedy povedal - a ci vobec.
Psie dni su mi nazvom sympaticke, lebo ved prezivam par desatroci svoju verziu. Tak reku, vyskusam.
A ako raz "spieval" Rytmus: Nelutujeeeem. Teda asi to bol Rytmus, fak if aj nov.
Kazdopadne knihu odporucam, sezral som ju ak pes za dva dni. Tri.

[Toolshed · Rating 4 out of 5]

Ako je u Mitanu dobrým zvykom, azda všetky poviedky sú predchnuté nástojčivým pocitom iracionálna. Protagonisti, väčšinou introverti, si nevedia so svetom rady, navonok banálne situácie prehnane analyzujú a v situáciách, ktoré väčšine ľudí pripadajú dokonale logické, vidia prejavy absurdity. Nočné správy boli podľa mňa kvalitatívne o stupienok vyššie a viac vyvážené, ale aj tu sa nájde niekoľko ostrých, ba priam mrazivých próz s prísľubom tajomstva, pričom žiadna nie je slabá.

[taetann · Rating 1 out of 5]

po prečítaní som začala hľadať najbližšie železničné priecestia

[k44ty4 · Rating 3 out of 5]

mitana je taký že buď dropne tu najviac banger poetickú poviedku kde perfektne zachytí pocity každodenného prežívania človeka alebo je to nejaké incesťácke hovno

[Daniela Tabakovič · Rating 3 out of 5]

Pri poviedkach som velmi intenzivne bojovala s rozporuplnym pocitom, ci je tato kniha fajn, alebo uplne onicom. Mitanov styl pisania vas nakoniec vcucne do mierne iracionalnych pribehov ale musim ocenit, ze vie majstrovsky a vtipne popisat naladu rozharanej mladej duse.

[Peter · Rating 4 out of 5]

Psie dni - horúce letné dni, počas ktorých sa môže stať naozaj hocičo. :-)

[sara · Rating 4 out of 5]

aj tak bol len sociopat

[Naty · Rating 5 out of 5]

Pozrite, keď Mitanu máte radi, proste ho máte radi. A ja ho mám rada, takže sa mi to veľmi páčilo. Trošku opito som sa cítila z poviedok o pive a potom tej, kde sa protagonista viezol autobusom, no akože aj tie mali čosi do seba.

Chcela by som ďalšie a ďalšie tieto poviedkové smršte!

[Erika Jasenovcová · Rating 5 out of 5]

Oáza s jabloňami je moja topovica 🥰

[Petra · Rating 4 out of 5]

Príbehy síce obvykle začínajú úplne bežne, na bežnom mieste a s bežným hlavným hrdinom, čoskoro sa však všetko "akoby nič" začne meniť a naberať absurdný, iracionálny a často (pre mňa až príliš) morbídny smer. A keď v závere čakáme rozuzlenie, často sa ho nedočkáme - príbeh zostáva nezodpovedaný. Musím sa priznať, že niektoré poviedky sa mi vôbec nepáčili. Niektoré boli zase podľa mňa skvelé. Zaujímavé čítanie.

[Eva Gat · Rating 4 out of 5]

Knihu som počúvala ako audiopoviedku na audiopoviedky.sk (to je super web), inak by som ju možno odkladala až naveky vekov a vždy, keď by sa o nej rozprávalo, tak by som na smrť nudila samu seba chabým "to mam v pláne si prečítať, ale ešte som sa k tomu nedostala *trápny smiech*"

Živé rozprávanie s nečakanými zvratmi - chcem napísať mrštné(?) - mierne morbídne, miestami absurdné, ale bez takej tej nafúkanosti, ak viete, čo tým myslím (ja si nie som úplne istá).

OK. OK. Ale teraz sa poďme pobaviť o poviedke O krk Asi prvý popis small talku, s ktorým sa absolútne stotožňujem. Geniálny opis v celej jeho nekonečnej mučivosti, bezmocnosti a hrôze. Studený pot, ktorý ma zaplaví vždy, keď počujem "No čaaau, no čo ty, ako?"

Kto ešte nezvažoval sa radšej vyhovoriť na to, že mu treba sr*ť a dúfal, že odzbrojujúca trápnosť tej vety vykoľají náhodného známeho, ktorý sa chcel rozprávať o tom či "ešte stále robíš v tej ******", nech hodí kameňom.

[Spacerka · Rating 4 out of 5]

Za mňa celkom fajn poviedky, pripomína mi to tvorbu Pavla Rankova ale s tým rozdielom, že v tejto knihe aspoň viem kto som, čo som, kde som. Veľa krát som mala pocit takej bezmocnosti a nervy ako keď sa v sne nemôžem pohnúť alebo odomknúť dvere a strašidlo ma chce zabiť. Hrdnina nedokáže niekedy ovplyvniť ani nijakým sposobom zmeniť dianie situácie v ktorej sa nachádza. Zaujímavé je aké veci behali autorovi hlavou, keď takéto niečo napísal. Jedna vec čo ma tak trochu zmiatla na konci, bolo uvedomenie si, že toto všetko sa deje počas horúcich letných dní. Len pri niektorých som to cítila ale vo väčšine som aj zabudla, že sú vlastne psie dni.

[Ivana · Rating 4 out of 5]

Asi som sa narodila o velmi vela rokov neskor na to, aby som Psie dni docenila naplno. Alebo som ich len neskoro citala, neviem.
Velmi sa mi paci Mitanov styl, hra so slovami, uderne vety striedajuce sa s dlhyyyymi suvetiami. Prvu polovicu knihy som trpela, par poslednych poviedok mi naopak prislo velmi zaujimavych.

Ale naozaj musia vsetci fajcit a pit? Stale? Kazdy? Vsade a vzdy? :-D

Za mna 3,5* (a trosku dufam, ze moje baby raz budu toto citat ako nejake sci-fi :-))

[LydiaGres · Rating 4 out of 5]

"Boli to psie dni. Skutočne nepoznám výstižnejsšie pomenovanie. Našiel som ho náhodou vo francúzskom slovníku. Stálo tam - canicule - psie dni (čas najväčších horúčav."
- ale veru, trebalo mať na to "gule" ako sa hovorí. Či už po netrpezlivej stránke čitateľa, ktorý napnute čaká ako šlamastika dopadne alebo po (často morbídne) trpiacej stránke aktéra.

[Tatiana Jančáriková · Rating 3 out of 5]

Sparno. Vlhko. Lepkave mesto, lepkave krcmy, lepkava mhd. Spoteni muzi v spotenych koseliach prilepenych na telo pijuci pivo. Muzi v zimnych kabatoch pijuci tvrde. Nahodni okoloiduci. Nahodni spolucestujuci. Paranormalne javy. Klasicky Mitana.
Nocne spravy sa mi pacili trochu viac.

[starypes · Rating 4 out of 5]

V poradi druha kniha od Mitanu a aj tato bola fajn. Mam rad Mitanu, mam rad jeho styl pisania. Psie dni su kratke poviedky zo zivota. Povedal by som, ze zo zivota kazdeho z nas aj ked zijeme v inej dobe.

[Miriam Holubkova · Rating 3 out of 5]

Od slovenskej literatúry toho nikdy veľa neočakávam, ale toto ma príjemne prekvapilo. Mitana písal tak jednoducho a reálne, až som mala pocit ako keby som počúvala príbeh starého známeho.
Niektoré pasáže však boli pre mňa ťažké na čítanie, kto sa do toho pustí, tak hneď zistí ktoré.

[Randomvan · Rating 4 out of 5]

miestami surreálne, miestami temné, väčšinou krátke a občas krásne absurdné poviedky.

[Alexia Lucia · Rating 5 out of 5]

omg milujem tieto metafory a depresky a je to strasne dobre prosim precitajte si to

[Karolína · Rating 4 out of 5]

Ikonická V električke, Jastrab a Vianočná cesta. Mitana mi vždy prišiel ako autor, ktorý mal (a stále aj má, i keď post mortem) potenciál stať sa svetom uznávaný spisovateľ

[Milan · Rating 3 out of 5]

Najpohodovejší z bardov. Vydal toho dosť, a človek aj tak má pocit, že toto konkrétne už kdesi, kedysi čítal. Zbierka Psie dni je debutová a z niektorých poviedok to cítiť na sto honov, toho chalana, ktorého baví písať a tak veľmi ho zväzuje domnelá povinnosť nabiť zapísané strany významom, odôvodniť ich existenciu, že do každej vety pridá čosi navyše, použije just synonymum, ktoré síce nepôsobí umelo, ale ani prirodzene. Neplatí to o všetkých textoch. "Oáza s jabloňami" je asi najviac uprataná, tak ako sa píše do literárnych súťaží, a pritom je v nej aj kus originality, tlčúcej živosti. "Jastrab" by mohol byť ešte lepší, v podstate je, len ho treba odložiť v dvoch tretinách. Aj staccatová sekvencia v "Dohadoch" patrí medzi highighty, sex "V električke" bol možno provokatívny pred päťdesiatimi rokmi, dnes, no, neurazí. Poviedky s nádychom nevyriešeného mystéria, teda zhruba všetky ostatné, mi až tak nerezali, to tajomno je na nich práve otravné, silené, Balla ho vie lepšie. Mitana vie najlepšie pohodu, nenáhlivé kamarátske rozprávanie o zvláštnych, ale neškodných veciach.

[Virtue · Rating 4 out of 5]

Bolo to trochu existencialisticke "ja rozpravanie" plne ocakavania, napatia a bezmocnosti zoci-voci absurdnym situaciam. Ta knizka nas vtahovala do dejov, ktore sme v inej forme mohli prezit aj my sami a vdaka nej sme sa na take zazitky mohli pozerat inymi ocami. V casoch socializmu to bolo mimo-mainstreamove citanie, ale nebolo oficialne zavrhovane. Kedze autor dokazal pisat mimo ramca socialistickeho realizmu bez toho, aby provokoval, podvracal spolocnost, demoralizoval a rozostvaval ludi, knizka bola dostupna a mohol ju citat kto chcel.

[Hallien · Rating 4 out of 5]

Podľa mňa na debut veľmi slušná zbierka poviedok. Od vydania síce už uplynulo veľa času ale to textu nič neuberá na kvalite. Siahol som po nej ako po prvej knihe od Mitanu a určite si prečítam aj ďalšie.

[Simona · Rating 4 out of 5]

Poviedky s rôznou tématikou, najmä dospievanie a mladosť mužov, poviedka zo ženského pohľadu sa v zbierke nenachádza. Príbehy boli zaujímavé, prirodzene sa vyvíjali. Spôsob písania bol najmä fascinujúci pri dvoch poviedkach zo zbierky

[Peter Z · Rating 5 out of 5]

Objavil som náhodou v knižnici
Príjemné, milé, šokujúce, prekvapivé poviedky

[Mishell · Rating 2 out of 5]

Niečo tam asi bude, ale ja mám dosť:D

[Nana Straka · Rating 5 out of 5]

Moja srdcovka. Mitana vie vtiahnuť do deja, napínať aj prekvapiť. Páči sa mi atmosféra, ktorú vie navodiť. Rada sa ku knihe vraciam.

[Lucia Janíková · Rating 4 out of 5]

dusan velmi unhinged, ale možno to ma na poviedkach bavilo. velmi nepredvidatelny chalan

[Jasmína Nováková]

dušan mitana, ako sa máš 😨

[Citatelkatami · Rating 4 out of 5]

ja ti neviem, tazko pochopitelne, vyborne citatelne. cela kniha krcmovy dedinsky vibe s divnymi protagonistami, ktorym nerozumiem.
3.5⭐️