Slobodu bažantom

by Vanda Rozenbergová

Slobodu bažantom, slobodu tulákom, ženám, deťom, psom. Aj taký by mohol byť názov zbierky poviedok Vandy Rozenbergovej. Jej literárny hlas je jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Vandine príbehy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Hrdinovia predkladaných próz neobedujú s prestieraním a kávu pijú bez podšálky. Autorka vie, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

198 pages, Hardcover

First published January 1, 2015

About the author

Vanda Rozenbergová sa narodila roku 1971 v Bojniciach. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi. Je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka (2001, 2005, 2006). Knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011). Po nej nasledoval román Moje more (2012). Vo Vydavateľstve SLOVART jej vyšli romány Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti z lásky (2017), Tri smrtky sa plavia (2018) a všetky tri boli v desiatke ceny Anasoft litera. V roku 2021 jej vyšla kniha Zjedol som Lautreca, ktorú aj sama ilustrovala. Do knižnej podoby prepísala rozprávky Websterovci a Websterovci 2.

Reviews

[Tracy · Rating 2 out of 5]

Na začiatku ma kniha vôbec nepresvedčila. Bola som sčasti duchom neprítomná a, popravde, zamýšľala som, že ju možno ani nedočítam (a to ja naozaj nerada). Necítim sa na tento druh poviedok, nie v týchto mesiacoch, keď som nastavená na iný žáner. Napriek tomu som knihu prečítala celú - poviedku po poviedke - a môžem povedať, že som si medzi nimi našla tie svoje. Pri niektorých ma premkol smútok, pri iných hnev... Celkový dojem je však pozitívny, aj keď sa tu našli slabšie "kúsky". Dlho som zvažovala, aké hodnotenie dať, no posledná poviedka - Slobodu bažantom - ma presvedčila. :) Možno si raz od autorky prečítam aj ďalšie knihy. :)

[Ivana]

Ak radi chodíte do čakární a v nich počúvate ľudí, prípadne si cestou v autobuse predstavujete ako váš spolusediaci je vzdialeným príbuzným Hviezdoslava, tak toto je myšlienkovo spriaznená kniha. Niekde narazíte na seversky surové pointy a trocha doma vyrobených výbušnín. Inokedy na celkom bežné kompulzívne upratovanie a rôzne druhy doma udržovaných klietok.
S trochou náhody sa isto vaše kroky s touto knihou pretnú.

[Emisko · Rating 5 out of 5]

KONIEC poviedky Pod nohami a nad hlavou:
Pes vošiel do predsiene, dlho vetril, ovoniaval. Chceli, aby som zostal na obed, povedal som nie. Na schodoch sa ozvali kroky, do kuchyne vošiel chlapec, vysoký a chudý. Zbadal psa. „To je Čikita,“ povedali mu, „náš pes.“ Začudoval sa nahlas, kľakol si k nemu. „Odkiaľ sa tu vzal?“ otočil sa k ostatným. „Spadol sem z neba,“ povedal jeho otec. „Ako hviezda. Želaj si niečo.“

[Michaela · Rating 5 out of 5]

'Slobodu bažantom' som prečítala asi na 5 posedení, vlastne mi je teraz celkom ľúto, že už skončila a chcela by som jej čítať viac. Príbehy ma dostali, postavy boli sympatické a komplexné a robili veci, ktoré čitateľa zaujali.

[Zuna · Rating 4 out of 5]

Toto je moja druhá Vandina kniha, čo som čítala. Uchvátilo ma "Moje more", a veľmi som sa tešila na čítanie ďalšej tvorby. Tieto poviedky sa mi zdali o niečo pochmúrnejšie, mierne bezvýchodiskové vo vzťahoch, čiže sa mi čítala ťažšie. Pre mňa zatiaľ zostávajú poviedky z knihy Moje more favoritom. Určite siahnem aj po ďalších knihách a teším sa na ne.

[Zuzana Go · Rating 4 out of 5]

Vandu Rozenbergovú som zažila naživo, hoci len asi na dve desiatky minút. To niečo, čo má v sebe a čo sa ťažko pomenováva, ma motivovalo ku kúpe knihy Slobodu bažantom. Z poviedok miestami ťažšími, miestami dojímavými, miestami esteticky peknými, ma najviac oslovila prvá. A tá ma aj prinútila knihu prečítať celú. Poviedková kniha v sebe zahŕňa riziko, že sa nedostanete na koniec, ak vás príbehy prestanú baviť. Pri tejto by som si to však neodpustila. Hoci si po čase na mnohé nespomínam, nevšedný pocit z knihy ostáva.

-- "Ja a Melita sme boli na každej Ferčinej premiére. Ona je večné dieťa, božská kráska. Keď ako Anička z "Nového života" zašepkala milému "Neodchádzaj", počuli by tse vo vzduchu svišťať krídla vínnej mušky, také tam bolo ticho.
Františka vyrastala so svojou tetou, vídavala som ich obe, keď na dvore vešali bielizeň, malá Ferča podávala tete štipce a nešlo mi do hlavy, ako môžu žiť samy v takom veľkom dome. A vidíš, prešlo niekoľko rokov a odrazu sme s Melitou do toho domu chodievali, k Františke, jedli sme u nej v kuchyni jablká a počúvali rozhlas po drôte, skúšali sme si šaty a vymýšľali hlúpe vtipy.
Nikdy u nej nevládol poriadok, ani systém, Ferča si nelámala hlavu s usporiadaním príborov ani s trúsením po koberci, bola to neporiadnica, len svoju posteľ mala vždy upratanú, vankúš ponatriasaný, inak nič. Tak to bolo, kým sme tam chodievali my, neskôr, po príchode herca, sa ten nespútaný život vecí zmenil na vzorne zoradené platne a sušienky na podnose z brúseného krištáľu, všakže. Ja viem, že to nebol neporiadok, to plnosť života vyskakovala z každého rohu, na stole mala od novembra do marca porozkladané papiere, učila sa divadelné texty, lebo to naše dedinské divadlo plné diletantov hrávalo v dedinách po celom kraji a malo veľký ohlas." --

Zaujímavosti:
- rovnomenná poviedka vznikla na základe návštevy ZOO, počas ktorej sa Vanda stretla s bažantom, ktorý bol na druhej strane drôteného plota
- kniha je vo finále Anasoft Litera 2016
- o obálku sa postarala sama autorka