Severné more

by Katarína Vargová

Anna zo dňa na deň odchádza do Británie, zamestná sa ako čašníčka a nasťahuje sa k mlčanlivému rybárovi Sketchovi. Pomalé a tiché dni naruší nová spolubývajúca, excentrická fotografka Sabrina. Novovzniknutý vzťahový trojuholník ponúkne Anne nový pohľad na jej predchádzajúcu známosť a otvorí tajomstvá z minulosti. Nečakaný návrat na Slovensko ju prinúti čeliť veciam, pred ktorými utekala.

Poetický príbeh mladej ženy otvára témy zdravých aj toxických vzťahov, hľadania a nachádzania samého seba. Nad tým všetkým hučí Severné more. Nehostinné, nepriateľské a rozbúrené, no zároveň magické a priťahujúce.

Genres: Fiction

136 pages, Hardcover

First published February 23, 2024

About the author

Katarína Vargová (1992) vyštudovala Ateliér scenáristiky na VŠMU v Bratislave. Debutovala zbierkou poviedok Šura a dlhoročne viedla literárny projekt Medziriadky. Pôsobí ako televízna scenáristka, dramaturgička a kreatívna producentka.

Reviews

[Eva · Rating 5 out of 5]

To čo bolo v anotácii, hľadanie samej seba, toxické vzťahy a pohľad do duše zranenej ženy, ktorá nerezignovala, no ešte nevie, ktorým smerom sa vydať.

Ak vás vie chytiť za srdce reálne pôsobiaci príbeh mladej Slovenky, toto sa vám môže páčiť. Na mňa román zapôsobil a kľudne by som s radosťou sledovala Annin životný príbeh ďalej. Nebola dokonalá, mala svoje chyby, presne, ako každý z nás a presne to ma presvedčilo.

Zasiahlo ma najmä rozprávanie o Anninom vzťahu z minulosti. Bolo to surové, tak boľavo autentické. To obviňovanie, emocionálna manipulácia. Podľa mňa každý z nás pozná minimálne jednu osobu v takomto vzťahu.

Oceňujem nepredvídateľnosť. Raz sme tu, raz sme tam. Na začiatku by ma rozhodne nenapadlo, ako to celé skončí.

[Lenka Macsaliová · Rating 4 out of 5]

Na stránkach Martinusu môžete pri Severnom mori naraziť na informáciu, že ho dokážete prečítať za 2 hodiny. Ide o priemerný odhad, no dalo by sa tvrdiť, že ho skonzumujete bez problémov za krátky čas. Má malý rozsah, obsahuje pár kapitol, ktoré zahŕňajú menšie ucelené segmenty. Tie rozsahom pripomínajú flash fiction, mikrofikciu či črtu. Hladkosť a rýchlosť čítania zabezpečuje neustále skákanie z prítomnosti do minulosti, ale aj strohosť či jednoduchá popisnosť. Tie však nie sú samoúčelné.

Kniha pracuje s témou toxického partnerského vzťahu, v naratíve Anny zaberá väčší priestor, no titul ponúka náznakovo aj sekundárne problémy: zneužívanie či obťažovanie maloletých, znásilnenie, absencia otca a starého otca, vzťah s odsudzujúcou matkou, ktorej sekunduje Annin brat, kritický vzťah svokry k neveste, materstvo, interrupcie.

Hrdinka osciluje medzi dlhodobo nepodporujúcim a nerešpektujúcim rodinným prostredím a manipulatívnym priateľom, stráca pocit bezpečia, stability či ukotvenia, čo nakoniec vrcholí do opakovaného úniku. Tým sa kniha stáva primárne prózou o úzkosti, čo sa zrkadlí aj v jej forme.

Na jednej strane sa rozprávačka dostáva do úzkostnej špirály prúdu myšlienok. Jasným spomienkam na bývalého priateľa kontrujú neurčité záblesky situácií z minulosti, o ktorých si nie je istá, či sa skutočne stali. Na druhej strane z jej úsečného, na jednoduchý detail zameraného rozprávania cítiť pomyselné „ukotvovacie cvičenie“. Vymenúva, čo sa okolo nej deje, no neskĺzava do prehnanej deskripcie. Pokúša sa sprítomniť, no výsledkom je zas iba stav úzkosti, zamrznutia či vystupňovaného panického záchvatu. Uvoľnenie rozprávačky nenastáva vtedy, keď uteká do zahraničia či na vidiek, ale v momente, keď sa odrezáva od minulosti a posúva sa od sebadeštrukcie k deštrukcii života bývalého snúbenca.

Vargová prináša na knižný trh knihu, ktorá „klame telom“ i popisom, ženie čitateľa úzkostlivým rýchlym tempom vpred bez akéhokoľvek zakopnutia či pribrzdenia a stáva sa tak „jednohubkou“. Ak si však čitateľ nedá pozor a pri jej čítaní nespomalí, mohlo by sa stať, že sa ňou zadrhne a ani nezistí, čo vlastne zhltol.

[Caroline Turazová · Rating 5 out of 5]

Nádherný príbeh, na ktorý len tak ľahko nezabudnem. Miestami som Annu úplne chápala, chcela jej povedať, že je to úplne v poriadku. Inokedy som sa na ňu hnevala a nerozumela tomu, čo robí. A to sa mi na knihe veľmi páčilo. Aj napriek tomu aká je krátka, dokázala vo mne vyvolať toľko rôznych emócií a život Anny som prežívala s ňou až do poslednej strany. Príbeh Anny sa mi dostal úplne pod kožu. A myslím si, že si v ňom každý nájde niečo svoje.

[Michaela · Rating 4 out of 5]

Na to, aká to bola rozsahom útla knižka, mi ostane v hlave ešte asi dlho. Je tu opísaný zúfalý a toxický vzťah, aký mala hlavná hrdinka dlhých osem rokov, do toho všetkého ako posledná kvapka je jej nepodporujúca rodina a nemožnosť nadviazať nové vzťahy, lebo nemala ukončený ten pôvodný... no, neviem ako iným, ale mne sa to čítalo veľmi ťažko a bolestivo. Anna uniká pred narcistickým a manipulatívnym mužom do zahraničia, a aj keď sa neskôr zase vracia späť domov, už si hľadá zamestnanie a hlavne bývanie mimo dosahu rodiny. No svoje zranenia si nesie so sebou a nedokáže sa otvoriť novým vzťahom. Veľmi bezprostredné bolo opísané prostredie malej dedinskej školy, kde sa každý s kažným pozná, kde hovoria nárečím, a kde je plno detí s diagnózami. Aničke som tak nejak držala palce, nech si nájde tam nejakú spriaznenú dušu, alebo aspoň nájde pokoj a nejakým spôsobom sa vyrovná s tým, čo prežila. Priala som si pomstu a verejnú hanbu tomu hnusákovi. Neskončilo to úplne podľa mojich očakávaní, tak ako sám život nie je rozprávkou, ale Anna sa posunula ďalej a aj táto skúsenosť bola na niečo dobrá.
Asi to teraz neopisujem úplne výstižne, ale napriek tej ťaživej atmosfére to bolo písané s veľkou ľahkosťou a zručnosťou. Autorka nepotrebuje siahodlhé niekoľkostránkové opisy, ja som v jej scénach presne cítila tie vône a chlad, aj očakávanie. Píše skvele. Scéna pri Severnom mori, kam by sa raz chcela vrátiť, či so žiakom, ktorý rozrúbal dvere sekerou, všetko to malo svoj pôvab.
Jednoznačne odporúčam.

[Alžbeta · Rating 4 out of 5]

výborná kniha, ktorá zobrazuje komplexitu ľudských vzťahov (či už rodinných, priateľských, romantických - toxických aj nie) a taktiež charakterov postáv, na ktorých je vidieť že nič nie je čierno-biele; otvorený záver knihy nepôsobí ako umelý happy-end, práve naopak podporuje autentickosť príbehu, ktorý pôsobí ako útržok zo života hlavnej hrdinky; kniha sa dobre a ľahko číta a jazyk a (pre mňa) občas atypická štruktúra viet krásne dotvára celkový obraz a tému príbehu

[tabi · Rating 4 out of 5]

i do not really read books in slovak especially not by slovak authors. however this book really touches my heart. i’ve felt every emotion while reading it and it was very easy to read. this books just feels so raw and realistic.

[Michal Haman · Rating 4 out of 5]

Prekvapivo dobré.

134 sa dá zhltnúť za jeden večer, no napriek tomu na krátkom rozsahu sa otvorilo veľa tém dnešnej doby. Napísané čítavo, čítalo sa to hladko. Najmä pre nás 30+, stratených v živote, to prehovára do duše.

[Pavla Rachelová · Rating 4 out of 5]

Akoby som našla novú blízku kamarátku.

[Elara Zephyr · Rating 3 out of 5]

Som vdacna za ten zaver, dost ma potesil.

[Canevacer · Rating 3 out of 5]

No, na to, že je táto kniha zaradená do Ceny René, tak sa priznám, že ma vôbec neohromila.
Celý dej sa tak tiahne a aj napriek tomu, že je kniha veľmi krátka, len nejakých 130 strán, tak som ju čítala veľmi dlho, lebo sa mi vôbec nechcelo k nej vracať.
Príbeh hlavnej hrdinky je zaujímavý. Náročný bývalý vzťah, rodina, ktorá ju nemá rada, útek z krajiny od všetkých a snaha začať nový život. V knihe nie je veľa akcie, tlaku, romantiky a za mňa celkovo je dobrý len koniec a prostredie, ktoré si hrdinka vyberie v "novom" živote.
Môj plán ku koncu knihy bol jednoduchý, hodnotenie 2/5, no po skutočne úžasnom konci musím dať 3/5, akože takýto koniec som teda nečakala. To bola skutočne sila a chvíľu som zostala prekvapená, že či skutočne čítam správne a nemám halucinácie, lebo je už neskoro večer.
Ďalšíu hviezdičku strhávam za márny pokus o záhoráčtinu. Ja sama pochádzam zo Záhoria, celá moja rodina je zo Záhoria a toto ak bola záhoráčtina, tak ma prosím korunujte za prezidentku😅. Zbytočné predlžovanie hlások, zlá gramatika. Neviem, či si autorka myslí, že píš tak ako počuješ, ešte stále využívame, lebo odpoveď je N.I.E. Všetky íčka boli mäkké, čo má vytočilo ešte viac, lebo na Záhorí sa rozpráva veľmi tvrdo a nie stredoslovensky.
Knihu by som istotne nečítala znova a ani ju neodporúčala. No sama sa už teším na besedu s autorkou, ktorej sa zúčastním a budem mať tak možnosť sa jej spýtať na otázky, ktoré ms počas úmorného čítania sprevádzali.

Potrebujem vedľa seba kohosi, potrebujem človeka, objatie, aspoň kúsok kontaktu.

Žiarlivosť, to je srdce. Prudko sa ti rozbúši, nepravidelne, občas vynechá úder. Stúpne ti krvný tlak, akoby si jedol priveľa červeného mäsa a pil do toho alkohol, zvýši sa ti kortizol, stres ťa prestúpi. Keď žiarliš, neješ, nemáš apetít. Nespíš, melatonín nepomáha. Cítiš bezprostredné ohrozenie druhou osobou. Ako ja. Moja žiarlivosť je nekonečná.

Tam, kde sa uhniezdia vtáky, tam je šťastný domov, hovorila.

Najviac nenávidím, keď sa ospravedlňujú tí, čo za nič nemôžu.

Moja mama hovorí, že ak niekde necháč mincu, určite sa na to miesto vrátiš.

...ľudia majú tendenciu pamätať si len to zlé a na dobré zabúdajú....