Leto 1663. Osmanská ríša siaha až po Dunaj. Mierové rokovania zlyhali a k pohraničnému Ostrihomu prichádza obrovské turecké vojsko pod velením samotného veľkovezíra. Plánuje sa znovu oboriť na Viedeň, ale v ceste mu stojí moderná, dokonale vyzbrojená hornouhorská pevnosť Újvár – Nové Zámky. Veliteľ pevnosti Adam Forgáč dostal od panovníka jasný rozkaz: za žiadnu cenu nesmie pustiť mohamedánske hordy cez Dunaj. Kresťanskí bojovníci však stoja proti mnohonásobnej presile a strácajú sily v sporoch medzi viedenskou vrchnosťou a uhorskou šľachtou. Zdá sa, že pre útočníkov budú ľahkou korisťou.
Medzitým kapitán Báthory pátra po synovi Michalovi a zachráni pred tureckým otroctvom mladú zemianku Julianu. Má vyše hlavy osobných starostí, prišiel o voľakedajšiu bojovú zručnosť a vojenské remeslo by už najradšej zavesil na klinec. Zostane však ľahostajný k výzve, aby sa pripojil k obrane kresťanského sveta?
je slovenský spisovateľ s bohatou publikačnou činnosťou v slovenskom, českom a poľskom jazyku. Pochádza z obce Vyhne, ale už od detstva žije v neďalekej Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia na gymnáziu v roku 1992 prešiel rôznymi povolaniami od člena strážnej služby až po vedúceho kina.
Od roku 2005 je profesionálnym spisovateľom a publicistom.
Knižne debutoval v roku 1993, odvtedy vydal vyše dve desiatky kníh, väčšinu z nich v češtine. Presadil sa ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi.
Dvojdielny román Bivoj umiestňuje príbehy zo Starých povestí českých do reálneho priestoru a kontextu na sklonku 7. storočia.
Trilógia Bohatier sleduje osudy hrdinov ruských bylín počas výbojov kyjevského kniežaťa Svjatoslava.
V slovenčine Červenák publikoval viacero poviedok v časopise Fantázia, ako aj román Sekera z bronzu, rúno zo zlata, v ktorom sa bájni Argonauti plavia po Dunaji až na územie dnešného Slovenska.
V roku 2009 začala v slovenčine vychádzať i séria Černokňažník, ktorá sa odohráva v 9. storočí počas bojov s Avarmi a utvárania prvých slovanských kniežatstiev.
Autorovu tvorbu charakterizuje postupný odklon od rýdzej mytologickej fantasy k historickému románu. Svedčí o tom najmä séria o protitureckých vojnách Dobrodružstvá kapitána Báthoryho, ktorej prvé tri diely (Strážcovia Varadína, Brána Irkally a Diablova pevnosť) vyšli zároveň v češtine i slovenčine.
Nový cyklus dobových detektívok Stein a Barbarič o vyšetrovaní zločinov za vlády Rudolfa II. Habsburského na prelome 16. a 17. storočia už je čisto historickou beletriou románom bez fantasy prvkov. Zo série zatiaľ vyšli romány Mŕtvy na Pekelnom vrchu, Krv prvorodených a Ohnivé znamenie, ktoré sa radia k autorovým najúspešnejším knihám. V roku 2016 vyjde štvrtý diel s názvom Diabol v zrkadle.
Červenák napísal aj zbierku rozprávkovo-dobrodružných povestí pre mladších čitateľov Legendy Zlatého mesta.
Je držiteľom viacerých žánrových ocenení vrátane Ceny Fantázie, Ceny za najlepšiu fantasy či Ceny Akadémie sci-fi, fantasy a hororu za najlepšiu českú a slovenskú knihu roka (obdržal ju trikrát za romány Krvavý oheň, Biela veža a Diablova pevnosť). Jeho romány a poviedky vyšli aj v poľštine, ruštine a angličtine. V súčasnosti má podpísanú zmluvu s americkou literárnou agentúrou a pokúša sa presadiť vydanie svojich románov v USA.
Publikoval tiež pod pseudonymom Thorleif Larssen a George Callahan.
Pre mňa zatiaľ najslabšia časť série. Príbeh sa vrátil do našich končín, vďaka čomu je aspoň o čosi zaujímavejší, inak by som asi nedal ani tri hviezdy. Báthory je v tejto časti taký nemastný - neslaný, ako aj ostatní hrdinovia. Tak ako sa mi v tretej časti zdalo fantastiky priveľa, tak tu mi vyslovene chýba ;-). Druhá časť mi teraz spätne príde ako ideálny mix fantasy / historického románu, aj vďaka indianajonesonovskému námetu. Dúfam, že do nasledujúcej časti sa Ďuro Červenák oprie mohutnejšie a prípraví mi príjemné prekvapenie ;-)
Przyznaję, że znowu troszeczkę zamarudziłam, jeżeli chodzi o moje spotkanie z kapitanem Báthorym. Miałam sięgnąć po czwartą odsłonę cyklu Dobrodružstvá kapitána Báthoryho pod tytułem Železný polmesiac w pierwszej połowie 2022 roku, a zaczęłam ją „skubać” dopiero w listopadzie. Na szczęście udało mi się „zamknąć” ten tytuł do końca roku. A jak wypadła ta odsłona? O tym kilka słów poniżej.
Lato 1663 roku. Armia pod dowództwem Wielkiego Wezyra planuje kolejny atak na Wiedeń. Zanim jednak to się stanie, wojsko musi pokonać rwący Dunaj, a także świetnie uzbrojoną węgierską armię pod dowództwem Adama Forgaca.
Armię, która miast walczyć, traci ludzi i siły na szlacheckie spory. Czy zdąży się zjednoczyć zanim wróg stanie w progach twierdzy Újvár – Nové Zámky?
Tymczasem kapitan Batory wraz ze swoim wiernym przyjacielem Kozakiem poszukuje swojego syna Michała. Wraz z jego odnalezieniem ratuje również z niewoli młodą ziemiankę Julianę. I gdy wydaje się, że przeszłość i problemy ojciec i syn zostawili za swoimi plecami napotykają na swojej drodze armię Adama Forgaca. Czy Batory, który swój miecz już dawno “odwiesił na kołku” przypomni sobie dawne czasy i nie pozostanie obojętny na wezwanie do obrony chrześcijaństwa?
Historia toczy się płynnie, ale… Z bólem serca muszę stwierdzić, że to była najsłabsza odsłona tej serii.
Báthory jest cieniem samego siebie i niestety czasami zachowuje się jak rozhisteryzowany i lekko zaborczy „gołowąs”, który nie bardzo wie, co ma w życiu robić. Jego uratowany syn Michał wypada na jego tle swojsko i realistycznie. Chłopak nie boi się podjąć ryzyka, wie czego chce i co najważniejsze, daje jasno do zrozumienia, że nieobecny przez lata ojciec, nie może ot, tak zacząć zarządzać jego życiem.
Do kompletu z Michałem i Kornéliusem w tym odcinku dołączyła ziemianka Juliana (władczyni jedynego maleńkiego wątku fantastycznego w tej odsłonie cyklu). Ta wykreowana jest trochę dziwnie. Z jednej strony pokazuje, jak bardzo jest niezależna, a z drugiej zaś daje czytelnikowi do zrozumienia, że bez męskiego ramienia „nie posunie się ani krok przed siebie”.
Na szczęście prawie wszystkie niedoskonałości bohaterów pokrywa dość sprawnie poruszająca się do przodu akcja i przeniesienie całej zabawy na Węgry i Słowację (niecałe 100 km od mojego domu ;)).
Podsumowując. Jestem lekko rozczarowana. Wspaniały szermierz Báthory gdzieś zaginął. Skomplikowana relacja między ojcem i synem została niedopracowana, a główna postać kobieca po prostu była.
Mam nadzieję, że ostatnia odsłona cyklu Hradba západu przywróci tę fajną historyczno-fantastyczną część na właściwe tory.
Juraj (Ďuro) Červenák se proslavil hlavně knihami o barbaru Conanovi, černokněžníku Roganovi, bohatýrovi Iljovi Muromcovi, o českém legendárním hrdinovi Bivojovi a v neposlední řadě cyklem příběhů uherského důstojníka, kapitána Cornélia Báthoryho, odehrávajícím se za protitureckých válek v letech 1660 -1664.
Železný půlměsíc je již čtvrtým svazkem popisujícím osudy posledně zmíněného hrdiny. Tomu se v tomto příběhu podaří se svým věrným kozáckým druhem nalézt svého syna a s ním zachránit sličnou šlechtičnu, které slíbí doprovod na její statky. Jenže je těžko dostát slibům když se přes Dunaj a Nitru valí machometánské vojsko…
Velice oceňuji, že příběh odsýpá jako po drátkách. Jak je u Červenákových knih zvykem, o bitky a bitvy není nouze a popis historických reálií, jimiž je Ďuro známý, i tady člověku připomene, že nejen vymýšlením příběhů živ je autor, ale i studium historických podkladů má své opodstatnění.
Akce střídá akci a člověk si ne náhodou připadá jako při sledování kvalitního seriálu, z nichž Juraj také rád čerpá svou inspiraci. Tomu, že děj pěkně odsýpá pomáhá i to, že autor nechává čtenáře nahlédnout na dění nejen očima Báthoryho, ale i mužů a žen ve službách Paši, čímž předkládaný příběh barvitě dokresluje. Navíctento postup není samoúčelný, neboť všechny linky se ke konci pěkně spojí na březích řeky Nitry a otevřený konec nám dává naději na pokračování.
„Báthory upřeně hleděl na syna. Michal se tvářil, že ho nevnímá…“
Musím autora pochválit za komplikovaný vztah Kornelia a jeho syna Michala, jenž mi přišel na celé knize jako skvělá přidaná hodnota.
„Jsem zklamaná,“ odstoupila od něj „Skrz naskrz rozčarovaná. Kam se poděl ten neporazitelný šermíř?“
Báthory, zbaven všech fantasy atributů, řeší veškeré komplikované situace (a to dokonce i ty které zavánějí magií) vlastním rozumem a silou. A to mi přijde jako druhá přidaná hodnota, ačkoli se to mnohým čtenářům nemusí líbit. Báthory je v Železném půlměsíci více otcem a mužem pevných zásad než obávaným superhrdinou.
Juraj nám ve čtvrté knize dobrodružství kapitána Báthoryho předkládá komorní a zdánlivě prostý příběh o rodině, povinnosti a splacených dluzích na pozadí velikých dějinných událostí.
K celkově pozitivnímu zážitku ze čtení přispívá také vynikající překlad Roberta Pilcha a celkové zpracování knihy, které je na vysoké úrovni. Komu je toto vše málo, bude si muset počkat na dalšího Rogana. Ale ctitelům kvalitních historicko-dobrodružných příběhů nepostrádajících jistý morální přesah by Železný půlměsíc neměl proklouznout pod kopyty.
Tento diel je akoby príprava na veľké finále, ktoré príde...neskôr. Pre mňa slabšie, menej fantastiky, i keď veľa bojov, ale.. najviac som si fantasy užila v Diablovej pevnosti.. Oveľa viac je tu vyrozprávaný príbeh Turkov a Čelebiho, aj Báthoryho samotného, pred Hradbou západu sa určite oplatí prečitať si Polmesiac ešte raz.
Fuha… Trošku som sa bála, čo na mňa vo štvrtej časti čaká, pretože zanietení Červenákovci v mojom okolí a Goodreads recenzie ma tak trochu pripravovali na sklamanie po bravúrnom treťom dieli. Opak sa však stal pravdou a Železný polmesiac v mojich očiach znova posunul latku o čosi vyššie.
Kornel prešiel významnou zmenou, či už fyzicky alebo psychicky, čo považujem za silný moment, vôbec nie slabošský. Po strate schopností od Drakobijcu a zotavenia sa z ťažkých zranení (ktoré vlastne spočiatku za bežných okolností ani nemal prežiť), sa síce z kapitána nestala žiadna kalika, no zranenia za sebou nechali zreteľné stopy. Po živote na bojisku sa mu tiež citeľne zunoval vojenský život. Báthory sa teda dostáva do novej kapitoly svojho života a mnoho okolností ho nútia zamyslieť sa nad tým, čo v budúcnosti očakáva od života a ako si ho chce zariadiť. Nuž… človek mieni, Pánboh mení. ;) Išlo každopádne o veľmi zaujímavý náhľad do psychologizácie hlavnej postavy a akýsi vnútorný rast, ktorým si Kornel prechádza. Veľmi ma to bavilo, najmä preto, ako realisticky to na mňa ako čitateľa duševne pôsobilo.
Ďalšie lahôdky pre mňa boli rodinné vzťahy — šťastný koniec by bol mimoriadne sladký, život však takým spôsobom nefunguje. Miško a Kornel si k sebe právom musia krvopotne hľadať cestu, tak to skrátka v živote chodí. Bojové scény boli zatiaľ zo všetkých štyroch dielov najkrvavejšie, no zároveň aj emočne najsilnejšie. Ďuro sa tu naozaj oprel do témy vojny, najmä jej ľudských (či neľudských) dopadov. Rozoberá tu viacero zaujímavých tém, od čistej krutosti, ktorá dokáže človeka posadnúť a opantať ho, až po fyzickú aj psychickú spúšť, ktorú po sebe vojny zanechávajú, či aké rôzne obete si vojna žiada. Hej, hej, 17. storočie — a napriek tomu tak desivo relevantné v našich časoch.
Klobúk dolu a teším sa, keď načnem Hradbu západu. 😌❤️
Obrovská turecká armáda mieri k pevnosti Újvár. Schyľuje sa k vojne, s ktorou kapitán Báthory nechce mať nič spoločné. Jeho jediným cieľom je konečne nájsť svojho strateného syna. Plány sa mu však opäť, vzhľadom na blížiace sa turecké nebezpečenstvo, komplikujú.
Po asi najlepšej časti zo série prišlo mierne sklamanie. Kniha Železný polmesiac už nie je také výpravné dobrodružstvo na aké sme zvyknutí z predošlých dielov. Dej sa predovšetkým sústredí na samotnú vojnu než na jednotlivé postavy. Očakával som, že sa tu bude riešiť hlavne vzťah Báthoryho so svojim synom. Nakoniec tomu tak v podstate aj je, ale len veľmi okrajovo, čo ma dosť mrzí. Okrem toho tu je dejová linka s Čelebim, ktorá ma vôbec nebavila a to aj napriek tomu, že má svoje opodstatnenie. Politika a intrigy Turkov tu za mňa vôbec nemuseli byť. Okrem toho som sa tu už strácal v jednotlivých menách postáv a ich motiváciách. Páči sa mi však návrat jednej zo záporných postáv, ktorá sa naposledy objavila v prvej knihe (nebudem však spoilerovať). Bitky sú opäť výborne napísané a v popise masakrov sa Červenák evidentne vyžíva, tak z tejto strany opäť spokojnosť. Chýbajú mi tu však celkovo nejaké vedľajšie naozaj zaujímavé postavy. Jedine Juliana je novou fajn postavou, ktorá dostane aj dostatok priestoru. Páči sa mi tiež to, že Báthoryho postava prešla určitým vývojom, ktorý je tu celkom zaujímavo prezentovaný.
Málokedy sa stane, že niečo od Červenáka hodnotím takto nízko, no v rámci žánru je to vlastne stále celkom fajn. Na ďalšiu časť sa napriek výhradám, ktoré som mal k Železnému polmesiacu, teším.
A tak nám začal druhý oblúk (ako sa preloží "arc"?) kapitána Báthoryho. Po skvelom treťom dieli Ďuro ubral na fantastických motívoch a vrátil príbeh naspäť to hlavne historických koľají, kde sa väčšina nadprirodzena dá ako-tak vysvetliť prírodnými javmi (aj keď aj tu sa nájdu výnimky).
Železný polmesiac, aj keď, ako obvykle plný akcie, boja, krvi a vnútorností, je najmä o postavách, ich vzťahoch a ich umiestňovaní na potrebné miesta pred ďaľšou knihou. Oproti Ďiablovej pevnosti sa zdá, akoby akcia, príbeh a vzťahy do seba zapadali akosi harmonickejšie - boj nastane väčšinou vtedy, keď logicky má (namiesto protivníkov, ktorí sa objavia z ničoho nič lebo už 20 strán nikto nezomrel), jeho dôsledky formujú vzťahy postáv a príbeh napreduje aj napriek tomu, že vlastne nikde nenarazíme na žiadneho múdreho starca, ktorý postavám prikáže odniesť prsteň do Mordoru.
To ale neznamená, že sa tu nejádu aj chyby. Jedným z hlavných hýbateľov deja je do neba volajúca neschopnosť a nafúkanosť jedného z veliteľov, ktorá sa pohybuje až za hranicou uveriteľnosti. Taktiež som mal na viacerých miestach, hlavne ku koncu, pocit, že autor už veľmi chcel rokopis ukončiť a odovzdať, čím spôsobil podľa mňa zbytočné a necharakteristické rozkmotrenie niektorých vzťahov.
Železný polmesiac je rýchle čítanie, ktorému by ale veľmi pospela existencia ďaľšieho dielu - tak držme Ďurovi palce, aby ho vydal čo najskôr.
Krvavé boje medzi kresťanským a moslimským svetom pokračuje...a nik by to neopísal tak ako Juraj Červenák. Akčné, naturalistické a miestami až brutálne a drsné. Dobrodružné, akčné a kvitujem najmä historické pozadie - bitka pri Štúrove, obliehanie Nových Zámkov a tamojšej pevnosti, Hradby západu. Ďuro sa drží histórie, pridal trošku nadprirodzena, výborne vykreslené bojové scény a taktiky...
Jedným dychom však musím priznať, že je to pre mňa jeden zo slabších dielov série, ale stále nadpriemer oproti ostatným. Ďuro je výnimočný autor, v tomto žánri neprekonateľný, ale nejako som sa navnadil predošlými perfektnými dielmi a tento mierne zaostával. Tiež odkaz pre vydavateľa - bolo tam dosť preklepov, chýb, takže pozornejšie to redakčne prejsť. No každopádne, už teraz sa teším na piaty diel Hradba západu, ktorý mám už pripravený na poličke.
3,5* Nie, že by to bolo zlé - nebolo, iba toho bolo málo. S postavami sme sa nijak zvlášť nezblížili, ani s mladým Michalom, čo si priam až žiadalo už od prvého dielu. Prvé tri knihy mali akúsi svoju vlastnú hlavnú zápletku, vyvrcholenie a ukončenie pred nadchádzajúcimi udalosťami, a to mi tentokrát chýbalo. Celá kniha je iba prípravou, predzvesťou pred veľkým zakončením v poslednej časti. Tým pádom by som Železný polmesiac ani nenazvala štvrtou časťou, ale iba 3,5-tou časťou v sérii. Taká trocha nemastná-neslaná časť, na to aký je Červenák pán autor. Napriek tomu sa už veľmi teším na Hradbu západu, má to obrovský potenciál na jedno z najlepších zakončení sérií, aké som kedy čítala.
Ak mám pravdu povedať, príbeh železného polmesiaca je niečo ako doplnkové čítanie k pripravovanej Hradbe Západu. Tentokrát však množstvo bitiek a bojov autor popretkával množstvom historických postáv, zasadnutí a bojovej stratégie, či dokonca spiknutí na oboch stranách. Kniha sa mi (ak mám byť úprimná) čítala dosť ťažko, najmä vďaka tomu, že mnohé kapitoly pôsobili veľmi zmätene a musela som sa k nim vracať. Napriek tomu, však autor vytvoril vo mne ako v čitateľovi obrovskú túžbu prečítať si ďalšiu časť (a fakt, že som z Nových Zámkov tomu len pridáva). Veľmi sa mi páčilo zakomponovanie hrdinov z predošlých častí, ako aj Kornelov charakterový posun. Určite sa ku knižke vrátim.
U mňa opäť za päť hviezd. Atmosféra knihy je dosť odlišná od predchádzajúceho dielu a musel som si na to chvíľu zvykať, ale nebolo to nič ťažké. Ocitáme sa nazad v Uhorsku, príbeh sa odohráva v ťaživej atmosfére, umocnenej istou rezignáciou Bathoryho ako aj pocitom, že v blížiacej bitke o NZ nič dobré uhorské vojsko nečaká. Páčilo sa mi aj striedanie rozprávania deja Uhorsko vs. Osmanské vojsko. Aj keď sa vojsku turkov darí, celebiho budúcnosť sa javi taktiez dosť pochmúrne.
Vracíme se zpět do Uher a to zrovna do doby, kdy se vezír Koprülu rozhodl vypovědět dosavadní mírové smlouvy s habsburským císařem. Má zájem vztyčit nad východními oblastmi monarchie půlměsíc. Příběh se tedy točí kolem tohoto tažení jenž vyvrcholí obléháním Nových Zámků. Musím uznat, že je zde velmi realisticky vylíčena atmosféra doby, hrůzy osmanské invaze i s tím spojené útrapy obyvatelstva. Též se konečně dozvíme jaký byl osud mnoha postav z prvního dílu. Škoda toho razantně utnutého konce.
Veľa ľudí považuje Železný polmesiac za najslabšiu časť z celej série. Ja nie. Štandardné 4 hviezdičky. Aj keď sa trochu bojím o derviša a počiatočnú sympatiu k barónke Rónayovej vystriedalo masívne pohŕdanie.
Kornélius Báthory sa vracia po neželaných dobrodružstvách späť domov, aby našiel svojho syna. Ten patrí ku zbojníkom, ktorí uniesli pani Julianu Beličovú. Keď ich nájde, spolu s jeho priateľom Voroninom, zachráni ich z rúk banditov. A tak sa štvorica dostane do centra diania, Ostrihomu. Tam sa pripravujú oddiely Turkov, aby zaútočili nedá Forgáčove vojsko. Avšak, Forgáč sa dopustí chyby, a tak ich čaká krvavá a hrozná prehra. Štvorici sa podarí utiecť, ale neskôr ich nájde krvilačná barónka, ktorá chce Báthorymu pomstu. Jeho však vykúpi jeho dávny priateľ, ktorému, zachránil život. Ten z neho spraví otroka, ale je k nemu priateľskí. Spolu s Báthorym slúži Turkovi aj mních, ktorý tiež pozná Báthoryho. Turecké oddiely prídu do Nových Zámkov, kde sa pripravujú nba obliehanie, a kde sa ukrýva Forgáč. Báthorymu spolu s mníchom sa podarí utiecť. Potom spolu bojujú ale Turci ich aj s ďalšími 45 ľuďmi zahnajú do kostola. Mních team umrie ale Báthory sa zachráni a ujde do obliehaného mesta.
Fíha, naozaj pekné. Toto je moja prvá kniha od Červenáka. O autorovi som počula aj skôr, ale dopracovala som sa k nemu až teraz. A neoľutovala som. Autor píše zastaraným jazykom, akým hovorili v 17. storočí. Bolo dobré prečítať si, ako sa vtedy hovorilo. Hlavná postava bola skvelá. Báthory sa mi naozaj zapáčil. Ostatné postavy boli tiež fajn. Inak, sériu som začala veľmi pozoruhodne. Pretože ostatné tri diely som vôbec nečítala. Ale to nevadí. Autor nás zoznámil s tým, co sa stalo pred týmto príbehom. Nečakala som, že to bude také dobré. Som príjemne prekvapená.
Nieco tomu chybalo - prve tri knihy som zhltla len taky fukot. Pri tomto stvrtom dieli sa mi zdalo, akoby sa Juraj do pisania nutil, akoby ho Bathory a spol uz nezaujimali. (Minimalne nie tak ako pri prvych troch knihach.) Navyse ma rusilo mnozstvo preklepov, resp. nedotiahnutych veci z korektur, na toto som pri predchadzajucich dieloch nebola zvyknuta.
Celkovo som trochu sklamana, Bathory bol moj oblubeny hrdina a nijaky Stein ani Barbaric sa mu nevyrovna, ale uz to nemalo stavu ako pri prvych troch. Chjaj :(
I was so excited when I noticed that story of captain Kornelius Bathory has a continuation that I bought it immediately. But was I disappointed! The story starts where the last part of preceding trilogy ended. Kornelius finally finds and meets his son Michal only to lose him soon again and to fall in Turkish slavery again. To sum it up there was one bigger battle and one ghost in whole book, that's pretty much all. The least entertaining part of series so far and I will really think twice before buying next book from this series :(
keď sa Báthory túlal po neznámych krajoch, prišiel mi trošku zaujímavejší. Stále je to však tá postava, do ktorej som sa zaľúbila v prvej knihe a aj keby sa túlal po mojej rodnej Senici, tak ho budem čítať. No a keďže mi dejepis nikdy nešiel, aspoň si možno trochu osviežim niektoré veci a dozviem sa, ako to dopadlo s tými Novými Zámkami. Teda za predpokladu, že práve táto udalosť je podložená historickými faktami.
Ďalší diel prišiel po väčšej odmlke a akoby mu trocha niečo chýbalo. Možno to bola práve ta trocha fantastiky, ktorú predchádzajúce diely obsahovali. Jednotlivé súboje, bitky, naháňanie sa po uliciach je tu ale dotiahnuté vo veľkom štýle. Uvidíme aké to bude v 5-tom pokračovaní.
Jako obvykle mě to chytilo už na pár prvních stranách a nepustilo až do konce. Kornel, Stepan a Michal byli skvělými průvodci v této další knize. Vřele mohu doporučit i toto další Bathoryho dobrodružství.
Som z tých, ktorým chýbalo viac tajomna a fantázie, ale aj tak dobré. Ďuri sa zlepšuje. Tento zväzok je na remeselne vyššej úrovni. Najmä pri porovnaní s prvými dvoma.
Svižné a čtivé, i když zatím bez nějakých zásadních dramatických zlomů (syna, po kterém pátrá, najde Báthory hned na začátku). Dal jsem to za odpoledne a čekám na další chod.
Přelouskáno během večera, už se těším na další knihu. :) Četlo se to opět velmi velmi dobře, i když teda takové smůly, co má Báthory, snad ani jeden člověk mít nemůže... ;)
bohužiaľ pri tejto casti nemozem inak ako iba 3hviezdy. Nevravim ze ma pribeh nebavil, zhltol som to pomerne rychlo ale nedosahoval kvality prvych troch dielov. Uvedomujem si ze to je pravdepodobne priprava - uvod do dalsej trilogie ale bolo to nemastne/neslane.